Konečne prichádza sestrička. Dámy sa postavia a rezkým krokom, ba priam polobehom sa tlačia ku kabínkam. Môj váhavý krok a otáznik v očiach sestričke napomenul, že som na podobnej procedúre, oficiálne nazvanej ako minerálny kúpeľ so zábalom, prvýkrát.
-„Kabínka číslo dva a vyzliecť donaha!“, zavelila sestra vojenským štýlom. Začínam sa teda vyzliekať v kabínke číslo dva. Necudný zážitok v cudnej kabínke ukončím zahalením sa do bielej plachty a kráčam v ústrety kúpeľu. Pred sprchami opäť stojí sestrička a velí: „Plachty na vešiaky, osprchujte sa a do bazéna!“
Stojím ako zarazená a premáham hanblivosť, kým okolo mňa prechádzajú závany kyprých zadkov a pŕs, ktoré pred desiatkami rokov živili nový život. Až napokon, keď všetci odídu, zavesím plachtu a sprchujem sa. Nádych. Idem k bazénu. Desiatky očí umiestnených na hlavách kĺzajúcich sa po hladine akoby sledovali telo, ktoré ešte nedalo život. Nedvihnem oči, kým nebudem po krk vo vode. Sadnem si ku kraju bazéna, kde cítim aspoň trochu súkromia. Nik nehovorí, nik sa nehýbe. Všetci slušne prikovaní v obliatí minerálov. Dlhých dvadsať minút v 38 stupňovej vode na Evu. Nekonečný príbeh hrochov sediacich v africkej rieke. Len strihať ušami ešte neviem.
Po dvadsiatich minútach, tichý útek do kabínky, kde ma zabalia do deky. Vraj mám čakať na maséra. Cítim sa teplo a bezpečne. Ako nemluvňa zabalené v perinke. Nik ma nevidí, konečne som skrytá. Keď tu vkročí masér a pozve ma: „Poďte, ale plachtu tu nechajte!“ Opäť nahá kráčam pár metrov, rýchlo si ľahnem na stôl. Chvíle príjemné sa menia na bolesť a opačne. Už viem, že som celá stuhnutá a masírovanie mi bude mesačným spoločníkom.
Prvýkrát v kúpeľoch v prvý deň odhalili moju hanblivosť, ktorá do tmy kričala: „Chcem ísť domov!“
ps. Miesto kúpeľov radšej na Papua-Nová Guinea. http://semkatutok.kx.cz/
