Smutným príkladom takéhoto správania je i nedávna kauza Františkánov, ktorá otriasla nielen Slovenskom, ale i celou Cirkvou. Hrubo pošpinila troch obvinených rehoľníkov, Rád menších bratov Františkánov, katolíkov, ale i Cirkev všeobecne.
Keď jedno ráno vtrhlo do bratislavského kláštora viac ako päťdesiat kukláčov, ktorí si prišli pre počítače, na ktorých mal byť dôkaz zneužívania dvoch maloletých chlapcov, zvedavosť médií prudko narástla. Zabudli na etické kódexy a keďže išlo o cirkevnú záležitosť s radosťou sa do nej „obuli“. Novinári nič s takou radosťou ako je Cirkev neosočujú.
V tejto kauze mienkotvorci zabudli na objektivitu. Dvaja chlapci, Lukáš a Alojz, ktorí mali byť údajne zneužívaní, vo svojej výpovedi na polícií nevedeli uviesť mená Františkánov, ani ich nevedeli opísať ako vyzerajú. Samozrejme všetci, ktorí túžili po senzácii si toto nevšimli alebo nechceli všimnúť.
Ďalšou skutočnosťou je, že čím väčšmi boli predstavení rádu ochotní poskytnúť informácie. A tiež dôkazy, ktoré vyvracajú mnoho z toho, na čom polícia založila obvinenia, novinárov nezaujímalo.
Tlač, televíziu a internet zaplavili informácie, ktoré hovorili o zneužívaní. Otvorili otázku celibátu kňazov a rehoľníkov. Spomenuli prípady zneužívania detí, zo zahraničia. Použili výrazy ako kvaple vytvorené ejakulátom, neukojení mnísi a podobne.
Vyšetrovanie ukázalo, že Františkáni sú nevinní. Naši mienkotvorci nenašli v sebe ani toľko slušnosti, aby sa ospravedlnili. Znamená to, že miesto etického kódexu majú v redakciách kopu hnoja.
