Tentokrát si na texte dal skutočne záležať. Náročnosť jeho prevedenia jasne dokazuje, že do svojich piesní nevkladá len bezduché slová, ale i svoju dušu. Poodhaľuje samého seba. Piesňami chce zlepšiť svet a odovzdať posolstvo, že žiadne trápenie a kríž nie je také veľké, aby sa nedalo zvládnuť. Na slovenskej scéne je len málo umelcov, ktorí dokážu takto precítiť text. Ba dovolím si tvrdiť, že Rytmus je v tejto kategórií jediný.
Práve pre jeho kvality umelca, ale i človeka dostal zaslúžené miesto porotcu už spomínanej súťaži, ktorá hľadá nových spevákov. Okrem svojho muzikálneho talentu odovzdáva súťažiacim aj morálne hodnoty, ktoré sú ukryté v hĺbke jeho piesní. Niekedy sú tak hlboké, že sám umelec ich len s ťažkosťou hľadá.
Rytmus je pán, ktorý sa môže rovnať s hviezdami spoza veľkej mláky. Ani imidžom nič nepokazí. Kožené bundy, skejťácke tenisky a reťaze sú prvky, ktorými dokáže získať fanúšika. K tomu svojrázna ťažká chôdza, ktorá sa formuje vďaka desaťkilovým reťaziam požičaných od kozy Lízy. Tá teraz zmätene pobehuje po lúke a mečaním dáva najavo, že pásť sa už nebude: „Tak to pochop už je konec!“
Umelecké meno Rytmus nie je náhodné. Patrik Vrbovský alias Rytmus chce skutočne udávať rytmus. Ani teta Wikipédia sa nenechala zahanbiť a s hrdosťou predstavuje tento skvost slovenského umeleckého neba. Skvost, ktorý len tak ľahko nenájdete. Veď posúďte sami, s akou vervou prezentuje ľudské hodnoty vo vychytanej piesni JEBE.
