Nie na všetkých žiakov je nastavený rovnaký meter. Učitelia majú kategórie „nedotknuteľných“ rázne vyznačené. Pre príklad uvediem niekoľko krívd.
Krivda č. 1: Deti mestských poslancov a učiteľov
Žiaci, ktorých rodičia sú mestskými poslancami alebo ich rodičia sú učitelia majú o dobré známky postarané. Patria do skupiny takzvaných „nedotknuteľných“ žiakov. Nie je predsa možné, aby syn zástupkyne riaditeľa školy mal na vysvedčení trojku, nebodaj štvorku. Pamätám si, že títo moji spolužiaci nikdy neboli hodnotení horšie ako na dvojku. Ak sa stalo, že niečo nevedeli a dostali by zlú známku, tak im učiteľ známku nedal a posadil ich s tým, že nasledujúcu hodinu ich vyskúša. Ak teda vaše dieťa nie je synom alebo dcérou učiteľa zlú známku dostane aj vtedy, ak je nachytané na hruškách.
Samozrejme, že ani niektorí učitelia, ktorým sa takýto systém nepáči veľa nezmôžu. Mnoho ráz sú tieto deti chránené vedením školy a pri klasifikačných poradách bývajú potrestaní učitelia, ktorí by sa opovážili dať im inú - horšiu - známku ako je povolený interval.
Do tejto kategórie tiež spadajú deti podnikateľov, sponzorov školy a pod.
Krivda č. 2: Deti lekárov sa nemusia učiť básničky
Žiaci, ktorých rodičia sú lekári to majú jednoduché. Vzhľadom na genetické predpoklady sú považované za prirodzene inteligentné. Takže ak nastane situácia, kedy niečo nevedia, ide len o nedorozumenie. V prípade jednej mojej spolužiačky, ktorá sa nenaučila básničku sa učiteľka vyjadrila: „že má takú poruchu, pri ktorej sa básnička naučiť nedá“. Avšak všetci sme vedeli, že na to zabudla, lebo pred hodinou slovenčiny hysterčila. Okrem iného v predchádzajúcich rokoch recitovala úplne normálne
Krivda č. 3: Zaškatuľkovaní
Určite to poznáte všetci. Učitelia si jednoducho zaškatuľkujú žiakov na dobrých a zlých. Medzi zlých nepatria len tí, čo vyrušujú počas hodín, ale aj takí, čo sa pravidelne neučia. A tiež i tí, čo nie sú ovcami, teda tí, čo vedia povedať svoj názor. I keď je pravda, že svoj názor nevedia povedať správnym tónom, a preto sú často označovaní za drzých. Žiaci v tejto kategórií nedostanú dobrú známku jednoducho preto, lebo to k nim „nepasuje“. Učitelia ich dusia tak, aby im lepšiu známku nemuseli dať. A to mi dáte za pravdu, že ak chce učiteľ žiaka nachytať, tak vie ako na to.
Mimochodom, prečo bývajú potrestaní tí, ktorí majú iný názor ako väčšina? Veď predsa spoločnosť nám vyčíta, že sme ako ovce.
Krivda č. 4: Porovnávanie
Pri zaokrúhľovaní známok začnú učitelia jednoducho porovnávať. Väčšinou sa prikláňajú k horšej známke. Typickou vetou býva: „Máš trojku z angličtiny, tak môžeš mať aj zo slovenčiny, nebudeš ju mať sólovú.“ No áno pani učiteľka, ale mám aj jednotku z matematiky.. To, žiaľ, už nepovedia a k lepšej známke sa nepriklonia.
Ak už je to akokoľvek, život je nespravodlivý. Už od základnej, možno i materskej školy. Nezabudnite, že na známkach nezáleží. Tí, čo sa učili najhoršie, zväčša dopadnú najlepšie. Keď uvidíte známky svojich ratolestí, prosím, spomeňte si ako skúšanie a zaokrúhľovanie prebiehalo za vašich školských čias. Viete, nie každá známka musí byť odrazom vedomostí.
PS: Ďakujem svojim učiteľom, ktorí mi krivdili. Aspoň som sa zocelila. Špeciálne poďakovanie patrí: výchovnej poradkyni za ZŠ Anne, ktorá tvrdila mojim rodičom, že maturitu nezvládnem a učiteľke slovenčiny na ZŠ Anne 2, ktorá neverila v moje schopnosti.
