V rámci úsporných opatrení v našej domácnosti používame vrecká niekoľkokrát. Teda dovtedy, kým sa samé nepremenia v prach.
S poslušnosťou, ktorá nie je mne vlastná, beriem vrecko a idem ho vyprázdniť. Človek by ani neveril, čo všetko sa doň zmestí. Hmm, vreckovku to zožuje?! Jeej, moja gorálka! Fúúúj, vlasov ako na parochňu! Asi sa pogrciam!
Nedávno mi prišiel zvláštny mail. V predmete správy bolo písané, že sú to „užitočné informácie pre mladých“. Nuž tak som neváhala ho otvoriť. Čo ak by tam písali o letných brigádach, poplatkoch za vysoké školy, zľavách na vzdelávacie kurzy či nebodaj o výmenných pobytoch. Človek nikdy nevie.
Lenže na moje (ne)prekvapenie to bola propagácia novej stránky zameranej na sex. Vraj, ak chcem vedieť najnovšie novinky, tak si tam mám kliknúť. Naša spoločnosť zameraná na materializmus a telo opäť zabodovala. Vybrala si mladých, aby im povedala čo je fajn a bez čoho by neboli in. V poriadku. Ale treba na to vybrať aj vhodný spôsob.
O sexe sa dá hovoriť krásne. Sex tu bol, je a bude, veď bez neho by ľudia vyhynuli. Ale prečo z neho robiť niečo lacné a primitívne?
Začínam mať pocit, že demokracia sa zvrháva k totalite. Ako za čias mojich rodičov, keď museli mať všetci ľudia rovnaké potreby a tie boli len materiálne. I teraz sa k tomu ženieme.
Keď mladým budeme ponúkať len matériu, tak sa z nich stanú len materialisti. Čím ich naplníme tým budú smrdieť. Tak ako náš vysávač. Nenaprogramovali ho, čo môže vsať a čo nie. Saje všetko, čo mu dovolíme sať. A tak to potom dopadne. Strašným smradom a neskutočným neporiadkom v jeho vnútri.
Našťastie sa ľudia dajú formovať. Môj priateľ hovorieva, že v každom človeku je „prirodzený morálny zákon“, vďaka ktorému každý vie, čo je dobré a čo zlé. Vieme sa naučiť aj filtrovať prijímané informácie. Len si musíme dať pozor aké praktiky na nás používajú médiá. Lebo vďaka ich metódam ovplyvňovania sa stávame ich hercami.
Teraz už môžem pokojne povysávať náš dvojizbový byt. Vysávač ma prázdne vrecko. Nesmrdí. A čo ten váš?
