Dnes vidím len samých zdegenerovaných Pokémonov, Digimonov, Kráľa Šamanov, či preafektovanú Hannah Montanu alebo Jonas Brothers. Nepochopila som.
Je čas, kedy Kuka zožrali mole, Raťafák plachta leští okná, Pa a Pi odleteli na Mačaciu planétu a Jurošík s družinou sa stal legendou. No spomienky stále ostávajú.
Teraz už je všetko iné, dokonca aj zvieratá trpia duševnými poruchami. Zvláštne, ak si uvedomíme, že zvieratá sú vedené pudmi. Doba sa zmenila. Babkin Dunčo priviazaný na reťazi pri búde nikdy duševne netrpel. Keď som ako dieťa okolo neho behala, on len vrtel chvostom a občas veselo zabrechal.
Spomínam si ako sme v lese stavali bunkre. Z pivnice sme kradli klince, z lúky družstevníkom seno a mame z plechu koláče. Boli sme rozdelený na nepriateľské tímy, ktoré medzi sebou bojovali aj s lukmi a šípmi. Najmladší sa báli pasúcich sa kráv a starším naháňal strach pastier.
Keď som bola malá, nevadil mi ani dážď. Sledovať rozbúrenú rieku bol zážitok. Zážitok, ktorý bol o to väčší, keď sme mohli púšťať s papiera vyrobené lodičky, či v čižmách popri brehu probovať silu prúdu. Neskôr sme probovali švih remeňa, ktorý nám maľoval zadky.
Alebo si pamätám ako sme sa tešili na hody a kolotoče. Obdivovali sme komediantov s akou rýchlosťou dokážu postaviť veľký a malý retiazkový, labute, zvonkovú dráhu či ruské kolo. A s nepochopením sme sledovali každoročne narastajúce ceny. Najskôr 5 korún, potom 10 a za 15 korún kolotoč bol už luxus.
Keď spomínam na detstvo, tak nesmiem zabudnúť na husi. Susedove aj naše chodievali samé na rieku. Mali svoju cestu, ktorou sa samé aj vracali späť. Zaujímavé bolo, že vždy sa vrátili všetky a každá do svojho chlieva. Kury nebývali zatvorené na jednom mieste, ale tiež behali kade-tade. Jedinou nevýhodou bolo množstvo kuríncov a husacincov na ceste. A tiež ich priľnavá vlastnosť. Iba s ťažkosťou sa dávali dole z gumovej lopty, ktorá časom menila svoju veľkosť i tvar.
Je na čo spomínať, keď vonku prší. Ešte by sa dalo pospomínať viacero vecí, napríklad: listy ako peniaze, bicykel ako vlak, čiary na ceste ako colnica, veci na preclenie, prach z cesty nazývaný zlatica (to bola najdrahšia komodita), testovanie mravcov v plávaní, stavby na piesku, či prenasledovanie smetiarov.
Nuž vyrástli sme. Kuka zožrali mole, Raťafák plachta leští okná, Pa a Pi odleteli na Mačaciu planétu a Jurošík s družinou sa stal legendou.
