Prišiel deň D. Vyparádená a vyfintená som dorazila na miesto stretnutia. Keď tu zrazu prehovoril môj vnútorný hlas: „Hmmm, ty rajcanda. Tebe to dnes sekne. Pozri sa do výkladu na svoj odraz. Vrrrrr.“ Len úsmev na tvári prezrádzal prijímanie lichôtok . Zrazu som v diaľke zbadala jeho - môjho vysnívaného a vnútorný hlas povedal: „Bože, už ide. Páni, to je chlap. To snáď nie je ani možné, muhahahaha,“ pričom ako podmaz ku kráčajúcemu fešákovi použil pieseň AC/DS Highway To Hell.
„Ahoj! Som rád že ťa konečne vidím“, prehovoril hlasom archanjela.
„A-a-a ahoj!“ „Ty vole, čo to robíš?! Dýchaj a nekoktaj. A nesmej sa tak pripečeno. Povedz dačo, povedz dačo. Povedz hocičo, len už sa nesmej ako koza!“ „Aj ja som rada...“ „No úžasné, teraz si vôbec o tebe nemyslí, že si blbá...“ „... no, že ťa vidím.“ „Tak to si teda zaklincovala.“
„Kam ideme?“ opýtal sa ma. „Kam máme ísť? On sa ma spýtal kam ideme? Čo mu mám povedať? Kam chcem ísť?“ „Poďme len tak za nosom.“ „Ide ti to rajcanda... ide....“
„No dobre.“ Chytil ma za ruku a vykročili sme. Kolená sa mi triasli, srdce vyskakovalo z hrude a odvtedy sa môj vnútorný hlas nezastavil...
„Och, nie, ja sa červenám! Nečervenaj sa, nečervenaj sa, nečervenaj... to je konieeeec. Ja som taká krava, prečo neviem povedať nič schopné?! Upokoj sa. Nádych. Výdych. Čo to zasa robíš?! Prečo pred ním skáčeš na pravej! Aj na ľavej nohe?! Spamätaj sa! Nechcem ti nič hovoriť, ale dokonale sa pred ním strapňuješ! ..... Načo som tu šlaaaaa, načo?!?!?!
Čo to robí? Prečo sa smeje? Prečo tak dlho pozerá ticho do diaľky? Prečo urobil - hmm. Čo naznačuje. Pomooooc, čo mám robiť? Pozri, aké má krásne oči a ako sa vie smiať. Mamaaa, čo mám povedať, no čo? To ako v tej reklame - rozbil som vám okno :o) Sústreď sa, máš tu chlapa svojich snov!
On mi chce dať pusu? On mi ide dať pusu! Čo mám robiť? Čo? Čo? Kašli na to, utekaj! Na kone! Je tak nebezpečne blízko. Zomriem, zomriem, zomriem. .....
..... Prečo si ticho? Jááj? Muhahahaha, ja sa bozkávam! A toľko reči ma to stálo....
