V tejto hektickej dobe, keď ani úspory v bankách nezaručujú budúcnosť, myslíme viac na zisk, ako na to, čo treba vložiť a ako to treba zúročovať. V poslednej dobe sa skôr riadime heslom „na čo je mi muž, keď rovnako nadšená som aj z novej kabelky". Možno aj preto si o nás muži často myslia, že sme zlatokopky a pri prvej príležitosti im ujdeme v nablýskanom BMWčku, po boku nablýskaného trendy podnikateľa. Ale je to skutočne tak, že láska a peniaze nemôžu ísť ruka v ruke a žiť spolu až do smrti? Môže sa to stať iba Popoluške a Pretty Woman?
Keď prídete do najnovšieho podniku v meste, kde sa to hemží modelkami, misskami, rosničkami, hercami, synmi úspešných finančníkov a developermi napadne vás jediné: ide sa na lov! Veď ktorá z nás by nechcela klofnúť pracháča s vilou, ktorý by ju zahŕňal darčekmi z Cartier a Loius Vuitton? Na revanš nejaký ten úsmev a tak, krátka sukňa, keď treba a hlavne moc nemudrovať. Muži majú spoločnosť na upršaný jesenný večer a ženy možnosť zaklipkať si očami a ešte z toho aj vyťažiť.
Asi hlavne kvôli tomuto všeobecne uznávanému názoru si myslím, že nás muži hádžu všetky do jedného vreca a možno sa i trochu boja myslieť si o nás niečo iné a trochu nám dôverovať. Je to možno prekvapivé a šokujúce, ale nie všetky sme také! Určite je skvelé mať niekoho, na koho sa môžem obrátiť, keď potrebujem nové autíčko alebo mám chuť ísť namiesto lyžovačky v Jasnej vyvaliť sa na Maledivy pod palmu s kokosom v ruke. Neviem si ale predstaviť, koľko by ma bavilo plniť želania dobrodinca a splácať požičané podľa jeho splátkového kalendára. Dnes chcem toto, zajtra zasa iné. Tu sa postav do kuchyne a uvar mi večeru, veď som si ju zaslúžil za ten nový mobil. V sobotu na teba nebudem mať čas, baby, niekto musí zarábať peniažky. Tak tu máš kartu, kúp si niečo na seba. Pri tejto predstave sa mi obracia žalúdok a mozog začína skandovať na poplach.
Ako sa však dá zosúladiť moc a určitý životný štandard, ktoré nás tak priťahujú, s láskou a normálnym vzťahom? Jednoducho. Treba sa len odosobniť a neposudzovať ľudí podľa zabehnutých predsudkov a zaručených rád od kamarátov. Tá blondínka má sukňu vo veľkosti opasku a kamaráti sa s plastickým chirurgom - s tou sa cez víkend dobre zabavím. Ten chalan pri bare má manžetové gombíky, najnovšiu Nokiu a rifle Calvin Klein - keď nič iné, aspoň mi zaplatí drinky.
Čo keby sme si raz ako prvé pomysleli: „čo asi tak rád je?", „akú hudbu rada počúva?", „koľko by raz chcel detí"? Nebol by to prvý krok k lepšiemu svetu?
