Muži to asi nerobia. Nepotrebujú si vymeniť skúsenosti a informácie, včas sa varovať pred ďalšou citovou vydieračkou alebo neskutočne zlým kaderníkom, ktorý namiesto moderného účesu vyčarí Niečo Neidentifikovateľné, čo mohlo mať úspech na Milan Fashion Week, ale my- barbari to ešte nechápeme. Alebo sa iba tvária? Skutočne sú takí tvrdí a vždy nad vecou?
My ženy si otvoríme fľašku ružového vínka, k tomu nejaké nezdravé zhrešenie v podobe presolených lupienkov a ako rozvedené staré panny kecáme o veciach, ktoré sú prístupné iba geneticky modifikovaným ušiam. Vzťahy sú to, čo nás drží nad vodou a ak je obdobie sucha a žiadny námorník, ktorý by mi vedel rozbúriť more, na obzore, vylovíme zo zásoby tých minulých. Znova a znova preberáme tie isté príhody, na ktorých sa väčšinou smejeme len samé, lebo nikto iný nám nerozumie.
Nič nie je príjemnejšie, ako od srdca si ponadávať na starého, ktorý sa práve niekde poflakuje alebo žúruje s ostatnými súkmeňovcami. Čo zasa povedal, čo múdreho vymyslel, čo si obliekol a do akých latexových legín chce navliecť svoju polovičku. Vždy poteší trošku ironického pohľadu na svet na druhom brehu, ktorý mi asi nikdy nepochopíme.
Som si však istá, že aj chlapi majú svoje seansy. Len si ich predstavujem trochu inak. Sedia si po futbalovom zápase alebo hodine v posilke niekde v podniku. V jednej ruke pivo, v druhej kus klobásky alebo obloženú bagetu. Preberajú, čo je nové v práci, ako šľape auto, aké boli výsledky, kto koľko vyhral a v neposlednom rade, kto koho dostal, ktorá podľahla silnému šarmu a kto má aké obrázky v mobile.
Hoci sa to ťažko chápe, nás tie naše stretnutia proste tešia. Vysedávať hodiny na kapučíne a dookola ohovárať neforemný výstrih baby od vedľajšieho stola, hodnotiť vkus respektíve nevkus spolužiačky a zvláštne chovanie a prekvapivé smsky minulého-budúceho kandidáta na partnera. Veď kto iný než osoba rovnakého pohlavia, rovnakej vlnovej dĺžky a anatomickej skladby by pochopila moje na pohľad banálne problémy lepšie? A tak si hovorím, že hoci tie tajné pochody mužskej mysle sú pre mňa niečo ako teória relativity pre bystrušku medenú, som napokon rada, že ešte existujeme my, ženy.
