Zažila som tú chvíľu trikrát. A už ju viac asi nezažijem. Je to výnimočný zážitok, keď sa narodí dieťatko. Je to výnimočný zážitok bez možnosti reparátu. Je to dôležité, silné, veľmi silné, a nikdy viac sa to nezopakuje, ničomu sa to nepodobá. Všetci sa narodíme len raz a musíme s tým žiť celý život. Každá matka privedie svoje dieťatko na svet len raz a musí s tým žiť celý ďalší život. Áno, môže porodiť aj iné deti, no to už sú „iné deti“.
Rozmýšľam, čomu by sa to dalo prirovnať.
Prvé milovanie? Hmm, emocionálne, hormonálne to je z tohto súdka, ale existuje možnosť reparátu. Znovu to isté náručie, stokrát, tisíckrát... A význam pre ďalší život sa nejaví taký zásadný. Nie je to nutná podmienka existecie.
Smrť? Je to síce zlomový, významný, ba priam existenciálny bod v živote človeka, no netreba s ním ďalej žiť (prosím, život večný, reinkarnácie a podobne nechajme na inú diskusiu).
Môžeme si zafilozofovať, hľadať prirovnania, ale skutočne ťažko nájdeme niečo také jedinečné a neopakovateľné, skutočne neopakovateľné, čo si nesieme v najhlbšom vnútri do ďalšieho života.
Často počúvam, že je dôležitejšie ako deti vychovávam, že pôrod je len okamih - krátky interval na časovej osi života. Áno, je nesmierne dôležité, ako deti vychovávam, čo so mnou zažívajú, čo im odovzdávam. A je to nesmierne ťažké. Pri žiadnej inej svojej úlohe som si nepripadala taká omylná, nešikovná, improvizujúca... no nejdem si tu sypať popol na materinskú hlavu. Ale mám možnosť veci zlepšovať, pracovať na sebe, na svojich rodičovských kvalitách, rásť. Juj a ako rastiem! Chúďa naše prvé dieťa. Nuž, bezkonkurenčnú a výhradnú starostlivosť rodičov nikto nemá zadarmo. Keď na deti v utorok nahúkam, tak si vstúpim do svedomia a do konca týždňa som ukážkovou mamou. Potom príde stres z pondelkového rána a ja mám zase podnet na rast. A čím sú deti staršie, tým možností na obstojný reparát pribúda.
Ono nie je až také dôležité, ako sa dieťa narodí po technickej stránke – samozrejme ja osobne žijem v presvedčení, že čím prirodzenejšie, tým lepšie. Dôležité je, či duch tej chvíle mu dáva do vienka vieru v dobro, pocit rešpektu jeho jedinečnosti a bezpečia. Nejaká hlava študovaná by to iste sformulovala onakvejšie ako ja, ale dúfam, že cítite, prečo je pôrod taký dôležitý. Prečo je potrebné rešpektovať individualitu rodičky, jej dôstojnosť, výnimočnosť jednoty matky a dieťatka. Prečo je dôležité rešpektovať pôrod.
A viete, že v týchto úvahách nie som osamotená a každoročne prebieha Svetový týždeň rešpektu k pôrodu, keď každý môže svojou troškou prispieť k tomu, aby sa deti rodili krajšie a mohli z nich vyrásť šťastnejší ľudia, ktorí vytvoria lepšiu spoločnosť... (Ha, aj zakladateľ utopistického socializmu by ma za tie moje záverečné slová pochválil ;-) )
V ústrety krajším pôrodom!
pekneporody.fcela.sk
