V súčasnosti vedú tehotenské poradne i odvádzajú fyziologické pôrody v drvivej väčšine lekári, pritom pôrodné asistentky sú plne kompetentné na vykonávanie tejto práce. Starostlivosť pôrodných asistentiek je prirodzenejšia - nemajú také nutkanie ženin pôrod menežovať, skrátka žene pri JEJ pôrode pomáhajú. A aj lacnejšia z hľadiska nákladov na štúdium, mzdy atď. Navyše by samostatnosť pôrodných asistentiek pri vedení tehotenských poradní a odvádzaní fyziologických pôrodov znamenala pracovné odbremenenie lekárov, ktorí by sa mohli sústrediť na patologické a podozrivé prípady a na lekárske vedenie tehotnosti a pôrodu tam, kde je to skutočne nevyhnutné a prospešné. Tehuľky, čo zažili bleskovú pár minútovú poradňu potom, čo presedeli dve-tri hodiny v čakárni lekára, vedia, o čom vravím. Zároveň sú na Slovensku vo veľmi nedostatočnej miere poskytované služby pôrodných asistentiek v domácom prostredí žien (len poisťovňa Union túto službu poskytuje v určitej miere svojim poistenkyniam), a prízvukujem, že v tomto bode nemám na mysli prípadné riešnie domácich pôrodov. Juj, ako závidím nemeckým, holandským a iným "cezpoľným" čerstvým mamičkám, že im priamo domov počas prvých dní, či týždňov po pôrode príde pravidelne na niekoľko hodín pôrodná asitentka pomôcť s bábätkom, skontrolovať zdravotný stav mamičky i dieťatka a niekde dokonca aj pomocť s domácnosťou! No myslím, že aj slovenské ženy by si takúto starostlivosť zaslúžili...
Aký je postoj ministerstva zdravotníctva k otázke kompetencií a samostatnosti pôrodných asistentiek?
Úvahy o domácej starostlivosti ma privádzajú na ďalšiu otázku.
Aj na Slovensku sú isté menšie skupiny žien, ktoré chcú využiť svoje právo prežiť pôrod iným spôsobom, ako ponúka jestvujúci štandardný systém pôrodníckych služieb. Konkrétne sa jedná o pôrody ambulantné** a pôrody domáce. (Nekameňovať, prosím! Tehotenstvo nie je choroba a pôrod nie je úraz...) V súčasnosti však nejestvujú absolútne žiadne oficiálne dokumenty a normy, ktoré by tieto neštandardné pôrodnícke postupy upravovali. Jediné informácie k týmto spomínaným postupom, ktoré oficiálne, či neoficiálne prenikajú z príslušných kompetentných miest, sú v duchu odsudzovania, či zastrašovania žien, ktoré sa pre neštandardný pôrod rozhodujú, či rozhodli. Je najvyšší čas, aby ministerstvo zdravotníctva vypracovalo a zverejnilo normy, ktoré budú pamätať aj na tieto ženy-rodičky a nenechajú ich napospas náhode, improvizácii a legislatívnemu vákuu. Plamenné odsudzovanie domorodiek a ďalších inorodiek kvôli ohrozovaniu zdravia seba a detičiek vyznieva teda dosť alibisticky z úst kompetených, ktorí ich svojou nečinnosťou vlastne priamo vystavujú riziku žiadnej, či nedostatočnej zdravotníckej starostlivosti.
Ako sa stavia MZ SR k problematike ambulantných a domácich pôrodov?
A zaujímali by ma názory ministerstva aj na nejaké ďalšie otázky.
Tak som tie otázky teda spísala, poslala na ministerstvo so žiadosťou o vyjadrenie a srdečne som ich pozvala na konferenciu “Čo ženy chcú?”, ktorú zo žensko-občianskeho popudu organizujeme pri príležitosti Svetového týždňa rešpektu k pôrodu 2011.
A teraz čakáme. Čo odpovedajú? Prídu?
** Na vysvetlenie: Ambulantný pôrod znamená, že pokiaľ to zdravotný stav matky a dieťatka dovoľujú, odchádzajú pár hodín po pôrode (obvykle 6) z pôrodnice domov.
