Pseudonym môže v sebe ukrývať skrytú identitu spisovateľa, zvlášť Matkina. Veď v jeho "mene" je základná ženská funkcia.
Čítala som aj Polnočný denník, aj Láska je chyba v programe. Najskôr som si myslela, že po denníku nesiahnem už po jeho knihe, ale opak je pravdou.... jeho titul Láska je chyba v programe ma upútal už len názvom, keďže som bola a možno ešte aj som beznádejná romantička realistka :)) Trochu zvláštne spojenie... ale človek nemôže nosiť ružové okuliare po celý deň!
Dospela som k názoru, že podľa mňa je Maxim žena. Aj keď vulgárnosť v Polnočnom denníku sa mnohým môže zdať čisto mužská, nie je to tak. Žena expresívne prejaví realitu tým, že je tak vulgárna, ako sú muži. No a potom, nie iba muži majú erotické fantázie... len pravdou je, že asi sa dosť odlišujú.....
Akosi som prestala navonok veriť v lásku. No verím v niečo iné, verím v život.
Keby som mala spočítať, koľko chýb som urobila, asi by to nebolo jednociferné, ani dvojciferné číslo. Ale som žena, ja sa z chýb učím....
Maxim E. Matkin, ak je žena, poučil sa z chýb a celkom dobre, pretože ako vidno, mal obdobie tvorivého písania a bol dosť čítaný.
