Veľmi veľa krát som si všimla, ako jeden na druhého chcene alebo nechcene pôsobíme, tvarujeme. Schopnosť ovplyvniť človeka sa nám zdá nemožná a pri tom, touto "premenou" každý deň prechádzame. Nie je to tak dávno, kedy ľudské vyjadrovanie dokázalo vzbúriť davy. Slobodná vôľa, ktorú človek má, má neobmedzené hranice a pri tom sa každý deň stretávame s tým, že sa niečo nemôže. Ako sa nazýva človek, ktorý má obmedzené schopnosti a možnosti pretože si nevie vybrať ? Je to ešte stále človek ? Mať vlastný názor prikladám už skôr len k voľbe odvážlivcov, ktorí sa rozhodli spraviť niečo pre seba. Pri rôznych rozhovoroch som si všimla, že ľudia kladú zodpovednosť za svoje činy stále niekomu inému, len nie sebe. Netreba obviňovať rodičov, učiteľov alebo spoločnosť, ale samého seba. A to tiež nie dlho. Ak sa ľudia začnú "kŕmiť" tým, čím naozaj chcú, pochopia, že povedať áno a nie, je voľba, ktorá im prinesie to, čo každý chce. Teraz však prichádza otázka : "Vieme vôbec čo chceme?" Každý uvedomelí človek hneď pochopí, že pochopenie svojich skutočných potrieb je pokrok. Naučiť sa pochopiť svoje rozhodnutia je tréning. Môžem to prirovnať k čítaniu alebo k riadeniu auta. Skúsme "raz za čas" naozaj žiť.
