Mnohí z nich ani len netušili o aký prístroj ide a ak aj áno, tak len veľmi zbežne. Pred použitím boli všetci mierne napätí a zvedaví.“Cítila som zvedavosť, ale aj trochu neistoty, čo to so mnou spraví, lebo ten názov je dosť desivý,“ vraví s úsmevom jedna zo žiačok. Koordinátorka kurzu, pani Mgr. Pavla Šoltisová, ktorá je vedúcou pedagogičkou študijného odboru Propagačná grafika, študentom samozrejme poskytla základné informácie o prístroji. Ako funguje a čo od neho očakávať. Študenti sa mohli následne rozhodnúť, či vyskúšajú prístroj. Niektorí odmietli a tí ostatní mohli začať pokojne relaxovať, no najmä rozvíjať svoju kreativitu.
Prvá skupinka siedmich študentov, maturantov, si vyskúšala programy na relaxáciu a kreativitu. V tomto, pre nich napätom období blížiacich sa talentových skúšok a následne aj maturít im malá pomoc rozhodne neuškodila. Sedenia sa opakovali raz do týždňa, v priebehu približne troch mesiacov. Čím viac ich bolo, tým zaujímavejšie výsledky sa dostavovali. Žiaci mali možnosť zapožičiať si prístroje domov, kde ich mohli v pokoji používať aj viackrát do týždňa a tým znásobiť ich účinok. Študenti sa týmto pripravili na stres, ktorý ich čakal a s pomocou doplnkových cvičení, ktoré si pre nich pripravila p. Mgr. Šoltisová, mohli po sedení naplno rozvinúť svoju kreativitu a tým sa následne pripraviť na blížiace sa talentovky.
Ďalšie dve skupiny tvorili žiaci druhého a tretieho ročníka, ktorí si vyskúšali relaxačné, zábavné, no najmä programy na rozvoj kreativity. Najväčším lákadlom boli pre mladých programy „Jazda na kolotoči“ a „Vstúpte do trinástej komnaty.“ „Bolo to skvelé, veľmi zábavné, psychidelické,“ hovorí jedna z účastníčiek.
Po sedení mali študenti vyjadriť svoje pocity z hudby, ktorú počúvali a maľovaním vyjadriť svoje zážitky a to, čo videli prostredníctvom svetelných okuliarov. „Pôsobilo to na mňa inšpiratívne, skoro vždy som zaspala a snívalo sa mi množstvo snov. Dokonca tak inšpiratívne, že som sa nevedela rozhodnúť, čo z toho zachytiť na papier. Bola to veľmi zaujímaná skúsenosť“, vraví sedemnásťročná Sylvia.
Záverečný dotazník pomohol zhrnúť mnohé dojmy žiakov z prístroja Stimul.
Pri otázke, aké pocity vo vás prístroj vzbudzuje sa odpovede žiakov veľmi líšili. Nie je to prekvapujúce, veď každý je iný a aj vnímanie má každý rozdielne. Niektorým pripomínali svetelné efekty žiariace slnko na pláži, iným zase rôzne „príbehy“, farebné cesty a dráhy, ba dokonca zajace a sliepky. „Po určitej dobe som už zvuk ani svetelné blikanie viac-menej nevnímal. Taktiež som strácal pojem o čase“, vraví Lukáš.
V prípade otázky, či by sa chceli žiaci bližšie zoznámiť s prístrojom, nebolo núdze o pozitívne odpovede. „Určite áno, veď prečo nie.“ Podobné odpovede sa opakovali aj pri otázke, či by psychowalman uvítali študenti aj v škole. „Bola by som schopná vyskúšať čokoľvek pokiaľ by to pomohlo zefektívniť učenie,“ smeje sa Andrea.
