Odchádzam naspäť do kuchyne. Raňajkujem a je mi príjemne. Sem-tam pozriem von oknom na ulicu zahalenú do sivej. „Dnes je celkom pokojná.", hovorím si pri pohľade na ňu.
Dojedol som, poupratoval som si a presunul som sa do obývačky. Sedím v kresle a pozerám na skrinku. Vidím v nej spoločenské hry. Pozerám, že jednu z nich som ešte nikdy s nikým nehral. Pohľadom prechádzam o poličku nižšie na ktorej odpočíva kôpka DVD filmov a koncertov. Postupne si prechádzam jedno DVD za druhým. Pri každom z nich ma napadne krátka spomienka na jeho obsah, ako aj na to, s kým som ho kedy videl. Sú to príjemné spomienky...
Na stolíku mi rozvoniava vylúhovaný zelený čaj. Dlaňami skúšam hrnček, či je ešte horúci. Chytám ho za uško a jemne si odpíjam. Čaj je chutný. Konštatujem s úsmevom na tvári. Pozerám na vypnutý televízor sediaci na skrinke. Premýšľam, kedy som ho naposledy zapol a pozeral. Bolo to veru dávnejšie. Snáď aj dva mesiace späť a aj to bola tuším len nejaká hudobná televízna stanica.
V skrinke pod televízorom vidím knižky. „Pevniny a vrchy", spomínam na to, ako som ju zháňal dobré tri roky. Nakoniec sa mi ju podarilo zvláštnou náhodou zohnať v jednej čajovni do ktorej ma zobral čírou náhodou jeden priateľ. Vedľa nej sú ďalšie knižky. Niektoré z nich som dostal ako darček.
Dnes sa cítim ako nostalgický pozorovateľ spomienok. Pozorujem predmety a pocity, ktoré vo mne vyvolávajú. Sú to príjemné spomienky na priateľov. Na spoločne strávené chvíle, pocity a zážitky ako aj úsmevné a radostné chvíle, ktoré sme spoločne prežili. Spomínam aj na stretnutia pri víne, či len tak keď som s niekým z Vás kráčal mestom.
„Keď je priateľ priateľom...", hovorím si. Čistý list sa pomaly zapĺňa myšlienkami prenesenými do slov vo viet. Čaj pomaly chladne. Niekde vo mne cítim príjemné, hrejivé teplo. Zanechávam vety pre tých, čo zanechali a zanechávajú vo mne všetky tie dobré momenty a spomienky, ktoré robia priateľov priateľmi.
PS: spomienka na Nu Spirit
