Obloha bude modrá a jasná ako tvoje oči... ja sa budem v nich strácať ako keď sa básnik stratí vo svojich vlastných veršoch...
Budeš mi utekať poľom a budeme ťa spolu s motýľom naháňať...
Vypadne ti sponka z vlasov a potom ju budeme spoločne hľadať s lienkou sedembodkovou...
Natrháme si lúčne kvety a spravíme si kytičku pre radosť... odfotím si tvoj úsmev a večer sa na terase budeme spolu smiať pri tých spomienkach a obrázkoch...
Chytáš vietor... „Počkaj, ešte nie je leto...", hovorím. Smeješ sa mi so slovami: „Si ako blázon..."
Vzápätí ukazuješ prstom na potôčik... a ja Ti už rozumiem... je Jar a ja sa so snehom topím vo svojich predstavách o lete... a pomaly sa zobúdzam zo zimného spánku...






