Človek počas života prežíva rôzne životné fázy, ktorými prechádza. Či je to detstvo, obdobie škôlky, základnej, strednej alebo vysokej školy. Potom prichádza na radu pracovný, kariérny život, rodina, neskôr vnúčatá a dôchodkový vek.
Život tak rýchlo uniká, že ho niekedy nestíhame ani sledovať. Vždy nás trápia a radujú zážitky, ktoré prežívame v každej zo spomenutých fáz života. Fakt, ktorý mi poslúžil ako podnet dnešného príspevku je taká jemná polemika o tom, ako sa človek zaradzuje do spoločnosti a ako v nej prežíva a tvári sa, prípadné sa hrá na to, že sa zaradil a našiel v tej či onej spoločenskej skupine ľudí ako kolegov, či priateľov.
Mnohokrát práve tieto skupiny fungujú na zvláštnych ale ľuďom napokon prirodzených pravidlám. Každá skupina má vždy písaného alebo nepísaného lídra, ktorý ju priamo, či nepriamo vedie. Každého určite prešli počas života naivné predstavy o priateľstvách, či vzťahoch na pracovisku. Takmer vždy s odstupom človek čiastočne pochopil svoje postavenie v danej skupine ľudí.
Osobne som v živote stretol veľa skupiniek ľudí, či to bolo už v detskom tábore, na základnej, strednej, vysokej škole ako aj v práci i mimo nej. Povšimol som si mnohokrát, že som sa strhol do záujmu skupiny, ktorá napokon fungovala na princípe jedného človeka a jeho záujmov. Takýto jedinec, obvykle vždy nejakým spôsobom našiel spôsob, ako ovplyvniť jedného, dvoch a tí ďalších. Ako náhle sa však niekto vzoprel daným záujmom dotyčnej dominantnej osoby bol hrozbou pre kolektív. I keď len pre jedného, vedúceho skupiny, ten napokon učinil z daného odporu rozpor voči všetkým. Je to zaujímavý paradox s ktorým som sa postretol v rôznych skupinách ľudí, ktorí navonok prezentujú rôzne dobročinné organizácie. Stretol som sa s tým aj na pracovnej úrovni a voľakedy aj medzi priateľmi.
Žijeme dobu aká tu bola zrejme kedykoľvek predtým.
Niektoré medziľudské vzťahy sú skutočné pôsobivé. Okrem politických, etnických, či náboženských rozdielov nás delia materiálne hodnoty a ich nadobudnutá výška. V nezávislých riekach skupiniek ľudí sú zase vzťahy založené na báze autorít, ktoré sledujú anti systémové ciele, ktorými vyzývajú ľudí na zmenu, či už v zmysle nejakej dobročinnej organizácie prípadne proti pravicovo alebo ľavicovo orientovanej politickej strane.
Kôpka humoru si bdie nad tým všetkým, keď napokon aj tak človek zistí, že principiálne fungujú všetci rovnako. Akoby všetko bola vždy len otázka režimu a postavenia danej skupinky v ňom. Ten kto je pri moci diktuje, ten kto ju nemá o ňu usiluje. Nekonečný boj. Čo je prirodzené a vie o tom každý. No zostáva mi stále záhadou, ako dokáže pár ľudí hýbať davom a dav im bezcieľne verí. Poznáme to z našej nedávnej histórie, koľko veci nám sľubovali tí, čo držali ruky hore a ukazovali symbol víťazstva nad totalitou, ktorá tu bola a minulý rok sme oslavovali s hrdosťou jej 20 výročie. Kde ste páni? Ste ešte tu? Mnohí totiž nezabudli. Nezabudli na tú dobu a hodnoty za ktoré bojovali a spájali sa.
Tento rok nás čakajú voľby. Budeme opäť rozhodovať o budúcnosti našej krásnej krajiny. Budeme sa hrať na „bohaté" Švajčiarsko alebo sa opäť budeme politicky integrovať do zjednotenej Európy a budeme tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť?
Mnohí prešli svetom. Mnohí prešli detskými tábormi, školami, priateľstvami, rôznymi režimami, diktátormi a skupinkami v ktorých boli „vedúci", ktorí nie vždy hájili to, čo hlásali.
Verím, že príde doba kedy si ľudia v budúcnosti nájdu svoje miesto v ľuďoch, ktorí budú zastupovať ich skutočné záujmy a v tomto duchu aj reálne viesť celú krajinu. Zatiaľ mám pocit, že i napriek širokému spektru politických strán si prídu ľudia mnohokrát ako nezaradení.
Možno si len naivne bdiem ako ten malý chlapec v skupinke ľudí tvoriacej spoločnosť, ktorej sme súčasťou. Potichu uzatváram príspevok, vypnem počítač a poberiem sa do sveta snov.
