Hlava stále neprestáva bolieť a po liekoch sa mi siahať nechce. Dosť som unavený z každodenných reklám farmaceutických spoločností a nie aby som ich ešte podporoval svojím „neuvedomelým" poznatkom toho, že niekedy postačí vypiť pohár sviežej vody, trošku si zacvičiť hlavou alebo nájsť si lepšiu polohu, v ktorej bolesť ustúpi a následne aj prejde.
Človek dnešnej doby prestal uvažovať. Začal sa len chytať zvyškov tzv. stratenej existencie bytia. To čo je umelo dané štandardom života je samozrejmé, no a to čo mi je prirodzené, je zabudnuté. Koľko rokov prešlo od druhej svetovej vojny a človek akoby prestal vnímať samého seba a svoju prirodzenosť. Vníma len média, reklamu a formu bytia, ktorá mu uľahčuje jeho problémy a pohľady na seba samého ako aj na svet vôkol neho.
Ako vidím, som sa trošku rozpísal. Už je 5:17 a prichádza čas, kedy ma povedú moje kroky do kuchyne pre pohár čistej a sviežej vody. Verím, že Vaše dnešné kroky povedú tam, kde má prirodzenosť svoje ušľachtilé miesto v našom každodennom zabudnutom bytí.
Dobré ránko.
