Je neviditeľná. Ako bonus obsahuje balíček citov a emócií, ktoré majú zvláštny nádych neuvedomelého sarkazmu s podtitulkom: „Ja ho milujem!!". Nedávno som ju postretol pri jednom rozhovore. Sedel som v kaviarni EXIT a rozprával som sa s jedným priateľom. Spomínal na nášho kamaráta Emila Sáncheza, hrdinu nedokončených tele noviel. To je zase expert, ktorého pozná takmer každá žena a pritom máloktorú očarí natoľko, aby s ním zostala dokonca života. Na druhej strane takmer každá po nejakom takom Emilovi túži.
A tak v dnešnom príbehu opíšem trošku príbeh Klaudie a Emila. Kde a ako to vlastne celé medzi začalo? Hm, pri tejto otázke som sa pozastavil. Myslím, že vzťah Klaudie a Emila nemá ani začiatok a ani koniec, on proste je. No napriek tomu všetkému som bol zvedavý, ako mi vysvetlia ten ich začiatok, priebeh a koniec z pohľadu vzťahu, citov a lásky oni sami.
Klaudia, vždy plná optimizmu a istej dávky naivity, ktorej nikdy nemala dosť dlho túžila potom, aby si našla poriadneho muža. Keď sa jej opýtali, že čo je to poriadny muž, tak len chabo odvetila: „Taký, ako si predstavujem!". Vzhľadom na fakt, že nikto si nevedel predstaviť jej predstavu sa jej mnohí vypytovali, že nech sa im pokúsi túto jej predstavu trošku popísať. Zrazu trošku zaváhala no po chvíľke prehovorila: „Skrátka, očakávam muža na úrovni. Takého, ktorý sa o mňa bude vedieť postarať a hlavne bude rozumieť mojim citom!". Po tejto odpovedi sa nám začal črtať konečne bližší obrázok jej predstavy.
O chvíľu som sa chcel opýtať ešte druhú otázku ale tu do deju vstúpil Emil. Ako vždy pôsobil dojmom inteligentného muža s podtitulkom „Nádejný manžel", pretože jeho vzhľad o tom hovoril. Vzhľadom na fenomén dnešnej doby známy pod pojmom „Duchovná zrelosť jedinca" sme nepochybovali o tom, že je to ten žiarlivý a nedočkavý typ muža. Skôr naopak. Tušili sme, že tento krát sa snáď trafí opäť do toho správneho čierneho stredu terča a konečne obsadí v streľbe na terč prvé miesto a nie druhé, prípadne z času na čas aj tretie. Totiž ako to je u Emila zvykom, občas si vybojoval aj po dlhoročných tréningoch a usilovných prípravách vo vzťahu druhé miesto. Takto skrátka chodí. Samozrejme Emil nie je len obyčajný Emil, ale je to aj dokonalý dobrák. Ako nám raz spomenul, dokázal si často krát vo vzťahoch udržať aj zaslúžené prvé miesto. Keď sme sa ho opýtali, že ako to robí, odvetil nám so smiechom v hlase: „Páni, to chce kus odvahy a nervov! Štandardne to miesto udržím nejakou dobrou večerou, darčekom, prípadne kúpou šperkov alebo luxusnou dovolenkou.". Mali sme chuť kričať „Hurá!", no napokon sme si to rozmysleli. Predsa len, nenabrali sme tú spomenutú silnú dávku odvahy. „Nuž ale dosť bolo rečí o prehnane opísanom živote Emila!", dodala Klaudia.
A tak sme sa znenazdajky vrátili opäť k jej pohľadom. Tá, pripravená pre Emila obetovať dušu sa na nás pozrela a začala: „Emila som spoznala na strelnici! Súťažil o prvé miesto a ako správny strelec si ho musel aj obhájiť. Ja, ako vždy Ja, som vždy stála a pozorovala ako sa trafí. No nie vždy mu to vyšlo! Boli aj iní a poviem Vám, áno, boli aj lepší ako Emil. No čo, nie vždy je kvalita prípravy zárukou úspešného výsledku!". Emil čušal ako zabitý. Klaudiin bonusový balíček citov sa začal postupne v Emilovi rozkladať. „A dôvera?!", vstúpila nám do myšlienok Klaudia s otázkou. „To si myslíte, že mu tú jeho prehru v dôvere odpustím? To teda nikdy! Sklamal, pretože sa v tomto prípade netrafil do správneho terča! Čakala som od neho ďaleko viac, ale on? Neschopný, absolútne nezodpovedný a ja som mu toľko verila! Moju dôveru nadovšetko sklamal!". Túto časť jej monológu sme mierne nechápali, ale Emil evidentne postrehol o čo ide a tak sa začudovane pozrel na Klaudiu a povedal: „No jasné. Prepáč! Najskôr chceš aby som sa trafil do tvojich na mieru ušitých predstáv o ktorých si mi nikdy nepovedala. Potom, potom chceš, aby som Ti ich naplnil citmi? Bohužiaľ, v tomto období nie sú v Tescu v akcií, a tak som obetoval svoje posledné zásoby, spomínaš? Nie? Nevadí, teraz trénujem síce pomenej, ale súťaže nekončia. Snáď sa mi to raz podarí!". Nádejne sa rozrozprával Emil.
Bolo trošku zvláštne tých dvoch pozorovať, no na druhej strane som sa bavil na tom, akým spôsobom dokázali obaja neodpovedať na moju pôvodne položenú otázku, kde a ako to vlastne celé medzi nimi začalo a ako si to dokázali po stránke porozumenia a ich vzájomných citov udržať? Ako náhle som si pomyslel túto myšlienku, tak sa ku mne priblížila potichu Klaudia a spustila: „Vás zaujíma len toto?! Ako to začalo? To Vám poviem veľmi presne, ako to všetko začalo! Emil sa netrafil! Spravil chybu a miesto desiatky v strede čierneho terča trafil len osmičku! Viete ako som sa cítila podrazená a sklamaná? Ja som tak túžila, tak snívala, aby sa trafil do tej desiatky a on takto! Ako si to mohol dovoliť?"
Prestával som tomu rozumieť. Buď si Klaudia strieľala z nás alebo z Emila. Nebolo mi jasné, čo tým chce, resp. chcú povedať. Mňa zaujímal ich vzťah, to ako začal, ako prebiehal atď. . Stále som nechápal, prečo mi hovoria o nejakej strelnici, terčoch, trofejach, súťažiach o prvých, či druhých miestach. Napriek tomu som si povedal, že sa skúsim ešte naposledy opýtať na vzťah. Pozrel som sa na oboch a povedal som: „Viete mi prosím niečo povedať o Vašej láske, citoch a prečo ste vlastne spolu boli?"
Nastalo ticho. Klaudia sa pozerala na Emila a Emil na Klaudiu. Obaja zrazu vyzerali ako stuhnuté cencúle, ktoré visia zo strechy domu, ktorý už dávno vyhorel. Nemali mi čo povedať. Nechápal som. Boli spolu predsa päť rokov a potom všetkom mi nemajú čo povedať? Zrazu už nehovorili o strieľaní do terčov, či o tom, kto bol aký, akú mal kto predstavu. Zrazu v bode mrazu stuhli a začali si uvedomovať, že vzťah tvoria zrejme iné hodnoty ako prvé miesto, či nekonečná súťaživosť ukrytá do pravdivosti výpovede jednotlivca založená na subjektívnych predstavách a názoroch vedúca k posudkom o citoch druhého človeka za predpokladu zle vyložených slov a viet druhého. Ešte sme niekoľko minút pozerali bez slov na seba. Potom chytila Klaudia Emila za ruku a odišli preč. Zostal tu po nich len rozstrieľaný terč s dierkami v číslach a horda slepých nábojov...
