Na poličke si odpočíva,
obrázok z tvojho detstva,
stojíš a pozeráš naň,
a platíš za spomienky svoju daň..
mnohé je inak,
ako bolo vtedy,
a pritom ti to chýba,
detský úsmev,
kúsok nehy,
pár slov, ktoré by si zanechal na papieri..
stále Ti hlavou blúdia,
mnohé známe dejstvá,
dospelosť a jej známe gestá,
najradšej by si stratil vedomie,
obrázok z detstva,
poukazuje svedomie,
tápeš sa,
hĺbaš nocami,
všetko by si chcel zmeniť,
máš problém sa však zmieriť,
sám so sebou,
a svetom,
a tak tvrdíš,
že život ťa láme,
a pritom niekto v tebe,
sa smeje a tíško klame,
zvádza ťa opäť do zlosti,
nenávisti až do kostí...
plačeš,
pripadáš si sám,
bez nikoho,
sklamaný,
nepochopený,
unavený...
a na poličke svieti obrázok,
tvoja detská tvár,
tvoje detské kroky,
tvoja odvaha,
tvoje najkrajšie roky,
neboj sa,
spomeň si,
a urob opäť tie kroky,
inak opäť stratíš,
mnohé roky...
