Žijeme v materialistickej dobe. Každý chce byt, či dom, telefón, internet, auto a mohla by som pokračovať. Prirodzene, chceme to čo nemáme a to čo si radi predstavujeme vo svojom živote. Tiež rada snívam o veciach, ktoré nemám a pritom zabúdam na to, čo mám. Je to vnútorný boj anjela s diablom a ja neviem rozoznať, ktorý je ktorý. Byť cieľavedomá a neuspokojiť sa s málom, bojovať za viac? Alebo byť vďačná za to málo čo mám (veď niekto nemá ani to). Myslím že tu anjel ani diabol nevyhrá, musia spolupracovať, aby to bolo v rovnováhe. Musíme mať oboje, aby sme boli spokojní. Musíme byť vyrovnaní s tým čo máme ale nesmieme sa vzdávať svojich snov. Nikto nieje na tom tak zle, aby nemal šancu na lepšiu budúcnosť, treba len zapojiť rozum.
Má niekto inšpiratívne nápady? :)
