p Tenis bol 13 rokov súčasťou mojej existencie, zanechal vo mne kúsky mozaiky tisícich pribehov, ktoré som prežila s raketou v ruke. Na začiatky si už tak nepametám. Viem, že sme mali 2 úžasných trénerov, ktorí to s nami vedeli . Boli to tréningy, ak sa to tak vôobec dá nazvať,plné hier, futbalu, skákania a prvých úderov cez sieť. Obdobie prvých turnajov, zápasov, úsmevov a slz po prehrách. neznášala som prehry. Po prehratom zápase som plakala celé hodiny a nepomohli ani milé slová trénera a krik deda. Možno preto,že som bola taká a nechccela som prehrávať som trénovala hodiny s detmi, neskor individualne s trénerom a ešte aj s dedom. to malo za následok prvé miesta na klubových turnajoch a prvý pohár s Detvy mám uložený pod sklom. Po úspešnej sezone nam tréneri oznámili smutnú správu, že náš klub so súkromných dôvodov končí. Tú noc som preplakala asi celú.
Začala som trénovať s novým trénerom v malebnej dedinke pri Zvolene. Keby som vtedy vedela ako mi bude dobre. Zo začiatku trochu nesmelá a trénera som sa aj bála. Bol prísny ale zároven aj milý a naučill ma toho velmi vela. Bol to on, ktorý mi ukázal, čo ten tenis naozaj je. Množstvo pohárov, diplomov a vyhraných zápasov to bolo obdobie 3 rokov. Musela som makať, na každom tréningu ale verila som, že to má zmysel. Bolo obdobie, ked s ami nedarilo a prehier pribúdalo, ale ja som sa nedala. Tú silu, ktorú som vtedy v sebe objavila som našla ešte viiac krát a preto hrám až doteraz. Vždy som túžila po trénerovi. ktorý bude chodiť so mnou na turnaje a budem mať pocit, že bude patriť iba mne. Nemáme peniaze na vlastného trénera, preto som myslela, že to bude iba sen ale ten sa stal skutočnosťou. Ked sme sa sťahovali do Trenčína vyronila som stovky slz za Lieskovcom, Jankou a trénerom Davidom a neverila som, že budem niekedy štastná a veru začiatok nebol lahký.
S prvý trénerom V TN sme si nesadli. nebudem písať, že nebol dobrý ale mne n.evyhovoval. Po necelom roku sme sa rozhodli pre zmenu. So zmenou prišli výsledky, o ktorých sa mi ani nesnívalo poháre som už nemala, kde ukladat. Ale asi po dvoch rokov prisli problémy. Tréner mal problémy s kolenom a som nou začala trieskať pubera. Vedela som, že bez zmeny skončím. Už ma nebavilo hrávať so 60 ročným trénerom aj ked som mala výsedky ale vdačím mu za vela. Dohodil mi svojho syna. Mladý vyšportovaný tréner to bol ten impuz na znovu nádenú radosť z tenisu . Išlo to velmi postupne najskor som s ním hravala len občas neskôr častejšie a nakoniec som trénovala len s ním. Postupne sa zlepšoval a po 3 rokoch bez tenisu sa dostával do toho, tak ako som sa zlepšovala ja . Momentálne je to tréner, o ktorom snívala. Vie o mne všetko , chodíme spolu na turnaje, kde pod jeho dozorom sa mi hrá lepšie. SMS na vianoce, na narodeniny či ako podpora pred maturitami je samozrejmostou . Asi preto, že som zrazu mala všetko, čo som vždy chcela som stratila chuť a prestala som si vážiť to, čo mám. Za obeť prišlo pár prehratých zápasov a výčitky svedomia. Už som to nakoniec prekonala a jediný problémom je ako sklbit tenis so štúdiom.
