Bolo jedno dievča, nikto ho už rád nemal.
Odišiel od nej každý, kto pre ňu niečo znamenal.
Či urobila dačo zlé? Či sa niečím previnila?
Nie, veru iba jedna chyba život jej celý prekazila.
Výčitka v srdci strašne ju trápila,
jediné slovo a všetkých stratila.
Nemyslela, nevedela, čo s ňou bude ďalej,
keď i posledný priateľ odišiel, strácala nádej.
Stratila rodinu, domov i priateľa.
Stratila všetkých i svojho anjela.
Nemala kde snívať, ani kde bývať.
V škatuliach v parku musela sa skrývať.
Prišla zima, zadul vánok,
prerušil jej krehký spánok.
Mráz ju dusil svojim dychom,
studený vietor sprevádzal ju tichom.
Keď prišla noc a tma ju prikryla,
ruky jej krehli, strašne sa trápila.
Sťa domček z karát padlo to, o čom snívala.
Tú noc spánkom pokojných navždy zaspala.
18. okt 2007 o 15:57
Páči sa: 0x
Prečítané: 155x
Dievča
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)