Môj fejtónček

Kráčala som smerom ku škole. Zrazu z neba spadol vták.Bol mŕtvy.Pomyslela som si,že je to určite znamenie niečoho zlého....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kráčala som smerom ku škole. Zrazu z neba spadol vták. Bol mŕtvy . Pomyslela som si, že to bude určite znamenie niečoho zlého. Vŕtalo mi to hlavou, a keď mi to už vŕtalo až tak, že som sa nemohla učiť, ani fyziku, (alebo sa aspoň tak tváriť, čo je mojou najnovšou záľubou:)) tak som si povedala: " Možno len dopil redbull." Nikdy by mi nenapadlo,že to budú moje posledné kľudné slová dňa.

"Učiť sa,učiť sa,učiť sa...."Leninova veta, nám dobre známa. Každé ráno si vravím podobnú: "Učím sa, učím sa, a keď aj nie, hádam sa na mňa dnes štastie usmeje...."No v poslednej dobe na mňa nejako tá štastena nesadá. Aspoň v to ráno určite nie. Na prvej hodine rozmýšlam,či by mi nebolo lepšie v Kanade, alebo v USA. Majú tam skvelý školský systém. Všetko tam majú lahšie,aj mozog:)Vraj nikdy nič nerobia doma. Učiteľ sa žiakom venuje dovtedy, kým to nepochopia a nepohnú sa s učivom ďalej, kým to nevedia celkom vsetci. Poobede sa každý venuje tomu, čo má rád. Asi by mi tam bolo najlepšie...Navyše cola a bufetová strava...A jedávanie z papierových tanierov...Pri mojom kuchárskom umení, by som si tento systém ľahko osvojila. Mama ma do kuchyne ani nepúšťa. Keď sa na hrniec čo i len pozriem, vždy mi všetko prihorí, dokonca aj obyčajný čaj. Mama mi vždy vraví: "Vydaj sa za kuchára." Varenie je pre mňa nedostupným umením. Navyše Američania sú tak trochu pri sebe. Má to aj svoje výhody, iste. V malom výťahu sa nemusia tlačiť a v zime je im krásne teplučko. Keby som tam prišla ja, bola by som pre tamojších chalanov hotová modelka. Zvoní....Ani neviem, o čom táto hodina bola. Matika nikdy nebola mojou silnou stránkou. Keď som bola menšia, babka ma zavrela do izby s cukríkmi a ja som ich mala spočítať. Nakoniec aj tak skončili všetky v mojom brušku. Počítať som sa však už naučila. Teším sa na deň, kedy si budem počítať napríklad výplatu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Hovorí sa :"Kto nemá v hlave, má v nohách." Ktovie v čom mám teda ja:) A jedna múdra veta vraví: "Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť som sa naučila v materskej škole." (Ktovie či Mária Terézia o tejto vete vedela:))Svätá pravda to je. Taktiež u mňa platí: "Čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra a hneď máš dva dni voľna."

Martina Rezničáková

Martina Rezničáková

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rada rozdavam aj veci ktore malo ludi v dnesnom svete vie ocenit:)napriklad usmev.verim ze kazdy na svete ma niekde svoju druhu polovicku niekedy sa staci pozriet okolo seba a niekedy treba hladat cely zivot.lasku vsak nenachadzam a teda svoje tajnetuzby zahrnam do mojich basni:)a keby som chytila zlatu rybku a opytala sa ma na moje tri zelania povedala by som:kym slnko a hviezdy aj pre mna svietia nic mi viac netraba a ochotne by som ti rybicku pozicala:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Marcel Rebro

Marcel Rebro

146 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

108 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu