Mrzuté slnko, obloha púšť a dážď,
sychravé počasie, zo sna ma budí mráz.
V srdci však teplo mám,
pri spomienke na teba sa už-už roztápam.
V hlave si vybavím sladkosť tvojich pier
v srdci mám len lásku tak to mi ver.
Spomínam na chvíle, keď som bola v tvojom náručí
a čomu všetkému si ma už priučil.
Stále cítim to teplo tvojich dlaní,
ako keď slnko hreje na svitaní.
To teplo lásky som s tebou cítila,
láska mi v žilách stále prúdila.
Nevšedná pieseň na všedný deň,
nedá sa vyjadriť ako ťa veľmi chcem.
Si mojou láskou, si mojím šťastím,
si strážnym anjelom, pri ktorom zaspím.
Rada si spomeniem, spomeniem na teba,
láskou sa zohrejem nič mi viac netreba.
Pánom môjho srdca si ty len,
myslím ja na teba každučký, každý deň.
Láska je umenie, umenie je láska
je to aj trápenie, keď v duši zapraská.
Veď ja mám teba a ty máš mňa
spolu sa vyberme do nášho sna.
Zo zlého rána sychravosť vyženiem,
iba vtedy, vtedy keď na teba si spomeniem...
