Si pánom svojho sveta?

Si ten, čo nikdy neodmieta?
Si ten, ktorý sa nebojí?
No čo ak iná duša naruší tvoj svet?
Bojíš sa?
Že už v tom nebudeš sám?
že musíš pripustiť: niekoho mám...
Si ten, čo i posledné venuje sebe?
Si ten, čo stále je svoj pán?
A čo ak príde láska pravá?
To jej povieš : chcem byť sám?
Nie si náhodou sebecký?
Keď zapieraš...
Keď sa bojíš i usmievať...
Prečo si tvrdý?
Alebo si len príliš hrdý?
Nechcem byť tvoj otrok...
Ba ani tvoj poskok...
Mýliš sa ak si myslíš, že sa mýlim...
Darmo povieš, že som ťa nehodná...
Že som pre teba nevhodná...
Stačí mi jediný pohľad do očí a viem...
Viem, že miluješ ma tak veľmi ako ťa ja milujem...
Tak prečo si klietkou pre svoje pocity?
Nechcem aby si mi bezhlavo dával všetko...
Nechcem od teba modré z neba...
Chcem len kúsok z teba...
Tvoja láska je jediné, čo chcem...
Nechcem ti vravieť daj mi šancu...
Nechcem ťa prosiť, modlikať...
Priznám sa i ja sa bojím, že sklamem sa...
Ale čo by to bol za svet, keby sme to neskúsili...
Sme predsa ľudia...Je v nás trochu sily...
Nedávam ti záruku, že nespadneš do priepasti sklamania...
Nesľubujem...
Nelákam ťa...
Nenamýšľam si...
Mám proste pocit, žeby sme to mali skúsiť...
Snáď to vyjde...
A ver tomu, že ak sa nechceš ani zmýliť, nemôžeš povedaťje to omylné...
Poď sa so mnou zmýliť, ak mi neveríš, aspoň na chvíľku...
A ja sa budem snažiť, aby si nemohol povedať: bola tochyba...