... za tú dlhú chvíľu, ktorá sa neriešila, nepitvala, príliš neuvedomovala, iba bola a unášala, až uniesla do tej blízkosti pri cigarete a zime,
... za to, že si viem vážiť situáciu, nezájsť ďaleko a všetko si uvedomiť až ráno s tričkom naruby a potichu si predstavovať, že to je znamenie,
... za to, že som sa mohla dotknúť toho, čo naozaj chcem a za to, že viem, že to moje šťastie existuje,
... za vanilkové rožky, v ktorých je priveľa orechov, majú smiešny tvar, ale cítiť z nich Vianoce,
... za tancovacie nálady, kedy viem tancovať pre minulosť a budúcnosť v prítomnosti pri pečení, varení, pri mame keď si číta a byť len tak šťastná, a vedieť, že to niekoho teší,
... za to prísť s potešeniami v taškách a vianočným grogom v nohách, plakať pre minulosť a budúcnosť v prítomnosti a vo svojom tichu pre svoje zamrznuté miesta v duši, byť len tak smutná a vedieť, že to niekoho trápi,
... za chvíle, kedy sa učím dôverovať životu a klobásku na námestí, lebo vonku viac chutí,
... za levanduľovú vôňu na ruke a za to, že Vianoce sú stále, čo bývali, len my sa meníme,
... za medvedie labky, medovníky, kokosové guľky, ježe, kapustnicu, oplátky, hríbovú omáčku, filé a zemiakový šalát, ďatle a figy, sušené a nesušené ovocie, orechy, martini a bailleys, šuchotanie papierov pretkané vianočným šťastím z pokoja a toho, že môžme byť stále spolu,
... za zázvorový čaj, cítenie vo vlasoch vôňu vonku a spoločné pozeranie filmu Ako dostať otecka do polepšovne,
... za veľa smiechu v týchto dňoch a málo vážnosti,
... za ten kúsok jeho priania, že keď uvidím svoje sny kráčať v snehu,
... za neustále privoniavanie si zápästiu a tej vône plnej senzuality, ženskosti, jemnosti, aviváže a škrobu zo záclon a môj osobnostný súlad s ňou,
... za to, že teraz budem kŕmiť svoju dušu,
... za tú pesničku a tie slová, že ak súdiť Ťa chcú nech sudia Ťa len...to, čo potajme nosím v srdci nespália...,
Ďakujem.
