...za nechanie si omoknúť nohu z balkóna, nad ničím nepremýšľať a dýchať to popršané,
...za čítanie si dookola o jazmínovom čaji so smotanou a predstavovať si tú chuť,
...za predspánkový smiech až zachrípnutie,
...za to, že plod v matke počuje iba Jej hlas,
...za to, že v istých veciach nie som romantická,
...za tú maličkú, čo sa naťahovala a vyskakovala k nebu a v pozadí sa vnímal len zvuk kosačky,
...za to, že sme sa spolu dohodli, že budeme rovnako nahnevané, že si hlasno dupneme nohou, nech si uvedomí, a zo to, že sa dušoval,
...za oblaky, v ktorých môžem mať hlavu,
...za to, že ten víkend naozaj bude v zabudnutej dedinke, kde zastal čas,
...za spoliehanie sa na osud, upokojovanie sa ním a nebytie v tom sama.
Ďakujem.






