...za zabudnutú terasu v meste, gumené obrusy s ovocím ako u babky, chladené víno vo veľkých pohároch, v ktorých sme topili pochybnosti, ale aj dôveru a pizzu, ktorú si dávam vždy,
...za klopkanie v sandálkach bez opätkov do tmy a do parku v čase keď bolo ticho medzi pesničkami v ipode,
...za dievča, čo sedelo predomnou, malo rozpustené, urobilo si cop, rozpustilo, opäť urobilo cop a nakoniec nechalo rozpustené,
...za tie oranžové balerínky s mašľami na uväzovanie okolo členku, pri ktorých som rozmýšľala či by som ich nosila alebo nie, a vôbec sa nevedela rozhodnúť,
...za opaľovanie na lúke, kde fascinovali tiene všetkého, boli časopisy a knihy, ktoré ostali nedotknuté lebo sa čítala príroda,
...za nočné pitie Márky a nematie dosť, naladenie TV5 Monde a veľká radosť,
...za nerozčesanosť po umytí vlasov, zopnúť ich štipcom a mať to rozcuchané,
...za moju malinovú voňavku, ktorá viem, že by sa mi páčila keby ju z niekoho cítim,
...za útek mestom, pohľady čašníčok, ľudí na terasách, rýchlo mihotajúce sa svetielka, hodinky, všetky ukazujúce iný čas,ľudí na zastávke skúmajuci moju zadýchanosť a odmaľovanú pani v nočnej košeli, čo fajčila na balkóne,
Ďakujem.
