Popri židovských sionistoch sa začína vytvárať aktívna protiskupina, kresťanskí sionisti. Zaujímavé je, že palestínski kresťania sa k nim odmietajú priznávať. Z jednoduchého dôvodu. Ide to proti kresťanskej viere.
V minulom storočí sa skupina sionistov začala čoraz viac a viac rozrastať. O koho vlastne ide? O skupinu Židov, ktorí sa znenazdajky v 19. storočí rozhodli, že si začnú znovu uzurpovať späť nárok na svoje územie, teda dnešný Izrael aj s jeho pôvodnými hranicami a vytvoria si vlastný štát. Predsa len, sú vyvolený národ. Mali byť. Otáznou ostáva úloha kresťanov na území dnešnej Palestíny, ktorá je oproti pôvodným rozmerom značne skrátená. Palestína je samostatný štát. Palestína je pôvodný štát. Ježiš Kristus bol žid, ale Palestínčan...A sme doma.
Tu nastáva otázka však, či si tí Izraeliti nárokujú na územie, ktoré obývajú, oprávnený nárok. Podľa Biblie , Starého zákona, áno. No kresťania môžu povedať: Starý zákon bol naplnený, územie nepatrí výhradne Izraelitom. Čo však s ostatnými národmi? Predsa len, oba národy, Palestínčania aj Izraeliti, obývali rovnaké územie už v čase, keď prisľúbenie zasľúbenej zeme bolo aktuálne....Ak by Palestínski kresťania načisto zmizli u územia dnešného Izraela, len by dali Izraelitom za pravdu a uznali im, že majú na územie nárok len oni. No prichádza tu problém s narastajúcim hnutím kresťanských sionistov. Kresťan nemôže byť sionista. Nemôže si nárokovať právo na územie, ktoré bolo sľúbené vyvolenému národu. Kresťan je potomok Jakuba rovnako, ako Žid. Pokiaľ nie je potom pokrstených pohanov, či iného národa . Tým jasne dajú za pravdu extrémistom, že majú v boji pokračovať. Ide to proti náboženstvu. Starý zákon bol naplnený. To vám palestínski kresťania povedia. Tvrdím to aj ja. Územie patrí každému, kto tam žije. To povie rozumný tvor. Lenže na to treba rozumný dialóg. A ochota Izraelitov pochopiť, že éra vyvoleného národu skončila nástupom toho, koho samy zavraždili...