Tak som sa rozhodla poďakovať. Všetkým tým úžasným obchodným reťazcom, ktoré sa rozhodli, že čarovné obdobie spred Vianoc okorenia skorými predajmi tovaru s vianočnou tematikou, dokonca súvisle s predajom kahancov na Dušičky.
Všetkým obchodným reťazcom, ktoré každoročne chápu obdobie každého sviatočného obdobia ako príležitosť čo najviac zarobiť, ľudí vystresovať, niektorým spôsobiť paniku v živote, kolaps na cestách, problémy s rozoznávaním času, obdobia.
Ďakujem aj ľuďom, ktorí sa takto zdeptať, vystresovať a poblázniť nechali. Pretože keby niet vás, tento rok sa na to nevykašlem. Ale už len samotný pohľad na vás ma unavil natoľko, že áno, odignorovala som predvianočný stres.
Veru, každý rok sa na Vianoce teším. Chystám ozdoby, výzdobu, potraviny, píšem listy Ježiškovi. Za všetky "naše" deti. Teda, tento rok ostalo len pri tom písaní listov a zdobeniu stromčeka. Spôsobili to práve "naše" deti, ktoré, ak som som si správne všimla, na celý stres zvysoka kašlú.
Prečo? Pretože som si uvedomila, že som ja tá, ktorá sa stará, či bude čo na stole, či bude čo pod stromček. Naša Mia napríklad skôr riešila to, či má bábika opravenú ruku, Saška vyjadrila len potrebu nových bateriek do autíčka a možno oblečenia pre bábiku, aby jej zima nebola. Veď vonku mrzne.
Z tohto dôvodu ďakujem aj našim všetkým deťom, že napriek vonkajšiemu stresu, panike a zhonu, dokážu dospeláka priviesť späť na zem a ak je ten dospelák dostatočne rozumný a otvorený, dokáže si to patrične užiť, ohodnotiť, usúdiť, že tie decká majú predsa len viac rozumu, než sa zdá...A ani tie obchodné reťazce a nervózni ľudia vonku na to nemajú vplyv.
A tak ďakujem našim obchodom, že som vďaka nim a deckám pochopila, že je čas sa na to zvysoka...Tento rok som nebehala ako splašená po obchodoch, nekupovala všetko v mesačnom predstihu, nestresovala sa s darčekmi. Aj keď som začala. No v istom momente mi napadlo: Načo vlastne? Viac som si užila atmosféru, ktorá Vianoce sprevádza a zamerala sa na to, že sa má ten Ježiško narodiť...A viete čo? Áno, bolo to lepšie.
