Toto ale pozná asi polovica Slovákov, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia. Jedny nevedia, o čom kresťanstvo je, druhí sa ho snažia radikalizovať, tretí sú pokrstení, ale odmietajú chodiť do kostola, lebo vraj načo...štvrtí sa oháňajú pedofíliou kňazov...piata skupina sa stratila....šiesta sa ešte nenašla...Jednou z tých posledných skupín sú príslušníci islamskej viery, ktorí mi vedia skopírovať state z Biblie z netu, snažia sa ma presviedčať, ako milujú Ježiša, ale...hm....vraj Spasiteľom nie je...No a tak...
Tak som si myslela, že stačí. Veď viac rozdelení byť nemôžeme. Mýlila som sa. Už dlhšiu dobu mi behá hlavou niečo, čo som započula pred istým časom na svoju adresu v oblasti viery. Som katolíčka. Teda vraj nie som kresťanka. Pretože katolicizmus je dogmatizmu. Dosť dlho som sa nad týmto pozastavovala. Analyzovala. Hľadala odpovede. Našla som. No analyzujem ešte aj dnes. Kto mi to povedal? Tí, ktorí samy seba za kresťanov považujú. Za tých pravých. Protestanti.A iní.
Pamätáte si na február? Vtedy svetom prebehla správa o tom, že sa pápež František chystá stretnúť s ruským ortodoxným patriarchom Kirillom. Mnohé kresťanské vetvy z toho urobili humbuk. Doslovný. Ja si vravím: Super! No nad reakciami ostatných krútim hlavou...Do kelu, nie je jedno, kto k akej vetve kresťanstva patrí? Či je to západný, či východný? Či evanjelik, katolík, protestant...?
Veľakrát sa mi stane, že nielen príslušníci inej kresťanskej skupiny, ale aj vlastní sa snažia ísť proti druhým. Radikalizujú vieru. Neviem. Som katolíčka, som striktná v mnohých veciach, ale držím sa toho: Nesúď. Maj zľutovanie. Nie si na to, aby si súdila. Svoje názory poviem, ale zdržujem sa radikálnych výrokov. Pretože ich nepovažujem za prospešné a už vôbec nie v riešení problémov.
Tak vraj nie som kresťanka. Pretože nepoznám Bibliu naspamäť. To mi odpustite. Čítam Sväté písmo tak často, ako sa dá. Nie, nepoznám každú stať naspamäť. Neviem mnohé veci odrecitovať, ani odcitovať. No riadim sa ním. Premýšľam o ňom. Aplikujem na život. No som len človek. Teda tvor nedokonalý. niekedy sa aj ja "utnem". Aj keď nevedomky. Tak rozmýšľam, že tí, čo o mne a iných tvrdia tieto veci, či to s tou Bibliou robia aj oni...keď ju už citujú..
Kto vlastne správne chápe kresťanské učenie? Možno by niektorým mali klesnúť hrebienky...Byť Kresťanom totiž znamená byť milosrdným, nie súdiť a milosrdenstvo od druhých očakávať...Tak si aspoň myslím.
Niekedy mi príde ľúto prvých Kresťanov, ktorí sa snažili vieru v Krista šíriť ďalej, pomáhali, chodili, trpeli, zomierali...a dnes si toho nik neváži...Mnohí sú schopní sa aj zapredať...
Ono aj v časoch prvých apoštolov existovali nezhody( Sv. Pavol a Sv. Peter), ale nikdy proti sebe nevystupovali a napriek nezhodám a odlišným názorom sa snažili o jedno: Nedbať na to, kde a akým spôsobom sa viera v Krista šíri a kto ju šíri, ale že je ich hlavným spojovateľom. A to ich šľachtí. Keď to dokázali v tých ťažkých časoch oni, nemohli by sme aj my, dnešní kresťania?
