Veľkonočné sviatky sa oslavujú od nepamäti. Ešte starí Židia slávili Veľkú noc ako spomienku na oslobodenie z Egypta. Znakom bol veľkonočný baránok. Nie ľudský, ako v prípade kresťanstva, ale živočíšny. Následne ukrižovaním Ježiša bol tento sviatok voľne prenesený aj do kresťanskej tradície a zvykov.
Posledné roky, a neviem teda, čím to je, však tento sviatok nerezonuje v ľuďoch to, čo pôvodne mal. Nemyslím spomienku na oslobodenie z Egypta (aj keď pokojne oslavujte aj to, týkalo sa to aj nás a určite mnohých predkov), ale spomienku a pripomienku toho, vďaka čomu sme sa kresťanmi stali. Na ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Napriek tomu, že je tento deň (Veľký piatok) v kalendári zaznamenaný ako štátny sviatok, teda ľudia by mali mať teoreticky voľno, napriek tomu sme našli otvorené obchody, mnohé podniky, bary, reštaurácie, kaviarne prijímali návštevníkov...Nehovorím o tom, že Veľký týždeň súčasťou ktorého Veľkonočné sviatky sú, kedy sa malo len pár dní, týždeň, udržiavať pokoj a nezúčastňovať sa hlučných zábav, či nadmierneho popíjania alkoholu,, napriek tomu by sa možno títo ľuda dali spočítať celkom rýchlo.
Mnohí namiesto návštevy kostolov konali prípravy na veľkonočný pondelok. Veď šibači prídu..Sú aj takí, ktorí museli, bohužiaľ, pracovať.O Bielej sobote ani nehovorím. Tá v pamäti ľudí akosi zaostáva..Veľkonočná nedeľa, najdôležitejší deň pre veriaceho kresťana, ostáva za pomedzím.
Neviem, čím to je, ale sviatky Veľkej noci už nedostávajú toľko pozornosti, koľko by si ich hodnota zaslúžila...Pritom napriek názorom niektorých ľudí, že sú to sviatky smútku a nie toľko atraktívne, sú to sviatky prinášajúce nádej a dokazujúce obrovskú lásku
