Kresťanov je podľa najnovších štatistík okolo 2,1 miliárd. Veľké číslo. Obrovské. Niekde som čítala, že to je už len o počte...nie o obsahu...Teda z kresťana je odrazu kresťan už len na papieri. Čo však tí, čo sa svojej viere naozaj venujú, chodia pravidelne do kostola, čítajú Bibliu...riadia sa zákonmi Pána..? Jeden by sa divil, ale sú aj takí. Nejde o obmedzencov, delikventov, ani ľudí s IQ nižším, než 80...Ide o inteligentných ľudí, rôznych vekových kategórií, spoločenských kategórií, zázemia, jazyka, národnosti...a môžeme pokračovať.
Nechápte ma zle. Tiež som kresťanka. Praktizujúca. Chodím do kostola, čítam si Bibliu a čo je najväčší prúser, aj ju analyzujem..Chodím do práce, počúvam hudbu, rada sa bavím, zatancujem si, čítam knihy, mám rada humor....Teda bežný občan tejto planéty.
Ako člena tejto náboženskej skupiny ma však trápi, keď vidím, čo sa deje s mojimi spoluveriacimi vo zvyšku sveta. Nemyslím len Blízky východ, ale aj USA, Juhovýchodnú Áziu...nehovoriac o Afrike. Tak sa pýtam. Kde nastala chyba? Ako je možné, že sa z kresťanov stala najviac prenasledovaná skupina ľudí po celom svete? Nekonečné útoky na kresťanov v Nigérií, obmedzovanie náboženských prejavov v niektorých štátov USA ( na niektorých školách zakázali napríklad kresťanským deckám zúčastniť sa športových podujatí, pretože sa modlili , lebo vraj to ide proti náboženskej slobode a nezávislosti USA), obmedzovanie ľudských práv na Blízkom východe...Je toho dosť. Teraz mi niekto povie: Z prenasledovateľov sa stali prenasledovaní. Je to pravda. No ospravedlňovať v 21. storočí všetky utláčania históriou len naďalej naznačuje, ako pozadu ako spoločnosť sme. Že otázok máme veľa, ale odpovede nie sme ochotní vytvoriť a naďalej z vlastného pohodlia, len aby sme nemohli konať, odpovedáme spätnými reakciami niekoho iného. Jedno, čo ma však trápi najviac je, že nevieme jeden druhého zastať. Nebudem tu útočiť na Vatikán, ani iné sídlo nejakej kresťanskej vetvy...ale neustále mi vyvstáva otázka: Je pekné, modliť sa za prenasledovaných kresťanov vo svete,( ešte raz, nechápte ma zle, modlím sa každý deň, nehanbím sa za to), ale čo tak ponúknuť im pomocnú ruku? Nebolo by to tiež nápomocné? Kde sú všetky hlavy cirkví v prípade tých, čo každý deň bojujú o život vďaka tomu, že odmietajú vzdať sa svojej viery?
