Nie vždy je to o tom istom, ako v štýle: Veľa zdravia, šťastia a lásky...niekedy, ako napríklad mne včera, príde blahoželanie, v ktorom vám priatelia poprajú splnenie snov. Také obyčajné a zároveň netypické. Pretože nie vždy máte tie sny na papieri, v zozname, alebo akokoľvek inak usporiadané.
Tak sa zamyslíte. Prvú štvrťstoročnicu ste prešli, druhá je pred vami. A vy vidíte okolo seba reakcie, akoby ste už šli do poslednej. Akoby tie ďalšie roky nemali byť. Veď ste si už prežili toho dosť, je na čase sa usadiť v živote. A vy ani neviete, kam sa usadíte. Sedím a premýšľam o tých snoch, ktoré by som si mala plniť a ľuďoch, ktorí tvrdia, že som ich už mala mať dávno splnené. Ale bol dostatok času? Čo s nimi teraz? Má sa ich človek vzdať, odložiť, zmeniť? Čo ďalej? Nemám pocit, že by som prišla v živote k bodu, ktorý by ma od nich odkláňal. Čím som staršia, dospelejšia (vraj), tým viac po nich priahnem. Energia neustupuje, ona prichádza. V momente mi príde ľúto tých, ktorí sa nechali presvedčiť o tom, že sa musia svojich ideálov a snov vzdať. Ľudia, nerobte to.
Tak ma potešilo toto prianie o splnených snoch a odpovedala som: Ďakujem. Cesta za ich splnením bude ešte veľmi dlhá, ale aspoň už nepotrebujem GPSko...
