Vera Baboun možno nie je pojem ako taký. Nie je každý deň na titulkách novín, neoháňa sa silnými slovami. Pohľad na ňu je upokojujúci. Vyžaruje pohodu, pokoru, odhodlanie. Vie, o čom život v Palestíne je. No narozdiel od jej predchodcov, ona sa rozhodla neviesť boj s Izraelom na fáze radikálnosti. Radšej sa preorientovala na boj o ľudí svojho mesta. Zo šedej myšky, ktorej nik neveril, že dokáže niečo dosiahnuť, sa stala bojovníčka.
V minulosti bola riaditeľkou strednej školy, profesorkou na univerzite( Betlehem Bible College), zakladateľkou spolkov na ochranu rodín s deťmi, študovala africko - americkú a arabsko - americkú ženskú literatúru, podieľa sa na aktivitách posilňujúcich postavenie arabských žien. Je matkou 5 detí a je kresťankou.
Členka strany Fatah to od svojho nástupu, ale ani pred ním, nemala ľahké. Musela bojovať s vládou Izraela, členmi už neskôr akoby opozičnej strany Hamas ( aj keď obe strany uznali, že zjednotením by získali viac), s vysťahovalectvom kresťanskej komunity z mesta ( ktoré sa stalo rodiskom zakladateľa kresťanskej cirkvi), nezamestnanosťou, každodennými vpádmi izraelskej armády do jednotlivých domácnosti v Betleheme, teroristickými útokmi jednotlivcov, no zároveň musela viesť boj so svojimi mužskými náprotivkami. Odpor a nedôveru neskrývali, takže samozrejme podporu od nich nedostala. Napriek tomu boj o hlavu mesta Betlehem vyhrala a od prvého dňa zvádza ďalší boj. O záchranu Betlehema.
Betlehem bol pred jej nástupom v katastrofálnom stave. Ekonomika, hospodárstvo, výška nezamestnanosti, úroveň vzdelania ( ktoré najkvalitnejšie zastrešuje Betlehem Bible College, v ktorej sama učila). Hamas jej tiež svojou vládou v meste moc nepomohol. Musela začínať od samého začiatku. Hlavne musela prísť na to, ako šetrne zaobchodiť s financiami, o ktorých sama vedela, že ich veľa neostalo, ako prinavrátiť mestu lesk turistického centra pre návštevníkov. Na turistickom ruchu totiž mesto žije, aj žilo. Lenže na to všetko, aby mesto znovu fungovalo nielen na princípe návštevnosti zahraničných turistov, musela začať hľadať spôsoby, ako urobiť z vlastného mesta centrum pokoja a prosperity. Nespočetné zahraničné cesty, zmluvy, dohody. Napriek enormnej snahe a práci, ktorú produkuje, nezastavuje. Pokračuje, aby mladým ľuďom, ktorí vo veľkých húfoch odchádzajú, predsa len niečo zanechala. Bojuje proti vysťahovalectvu, najmä kresťanov, ktorí v Betlehem tvoria už menšinu. Je jedna z mála, ktorá jasne pochopila, že ak neostanú mladí, mesto padne. Ak nie úplne, tak do rúk "nepriateľov" určite. Vďaka zahraničným investorom otvára nové spolky, zavádza mnohé spoločenské udalosti, festivaly pre mladých, za jej vlády mesto navštívilo veľké množstvo osobností. Prestavuje budovy, stavia byty, zavádza zavlažovacie systémy...vytvára zázemie pre budúce generácie. Obnovuje tvár mesta.
Svoj pokojný prístup k vedeniu svojho mesta a vzťah k ľuďom dokonale znázornila počas vianočných sviatkov, kedy sa v meste rozozvučali kostolné zvony. Ako povedala: "Namiesto ohňostrojov sme radšej rozozvučali zvony na Chráme narodenia Pána. Veselé Vianoce a šťastný Nový rok z mesta mieru, ktoré žije bez mieru".
