Prierez knihou. Myšlienky pekné, smutné, tie čo zaujali:
O práci:
Takto žiješ, sklonený až po zem, a nemáš čas ani rozmýšľať, ako si sa sem dostal a ako odtiaľto vyjdeš. Je to tak, stonaj, ale zohni sa. Lebo ak sa zatneš, je po tebe.
V táboroch sedí už dva roky, a pochopil, že čo si kto neukradne, to nemá.
Dôvodov spomínať na rodný dom bolo čoraz menej. Život v tábore ho od rána do noci tak pohlcoval, že mu nezostával čas na vyblednuté spomienky.
O chlebe:
Okrem spánku žije trestanec pre seba iba desať minút pri raňajkách, päť pri obede a päť pri večeri.
Tebe večer možno pridajú dvesto gramov chleba. Dvesto gramov rozhoduje o živote.
Tu má štyristo gramov chleba, v matraci najmenej dvesto. A stačí. Dvesto si dopraje teraz, zajtra ráno vyfasuje päťstopäťdesiat, štyristo si vezme so sebou do roboty - život je krásny!
Došlo to tak ďaleko, že ľudia strúhali kopytá z konských mrcín, rohovinu potom rozmočili vo vode a jedli.
...spomínal, ako sa predtým jedávalo na dedine: celé panvice zemiakov, liatinové hrnčeky kaše, a ešte pred kolektivizáciou aj veľké kusiská mäsa. Nebolo to správne - v táboroch to Šuchov pochopil. Jesť sa má tak, že si celkom sústredný na jedlo, tak ako teraz, keď si odhrýzaš malé kúsky, potom ich jazykom rozomieľaš, lícami si pri tom pomáhaš - a ako ti čierny vlhký chlieb krásne vonia.
O živote v pracovnom tábore:
A v brigáde sa už aj pošepkáva: Pantelejev, ten sukin syn, znova nenastúpil. Nič mu nie je, dozorca mu dovolil ostať na ošetrovni. Zas niekoho udá.
Nemáte právo vyzliekať ľudí na mraze! Nepoznáte deviaty paragraf trestného zákonníka! Majú a poznajú. Lenže ty, kamarát, to zatiaľ nevieš.
Vraví sa, že národnosť nič neznamená, v každom národe sa nájdu zlí ľudia.
Ešte ani trestancove myšlienky nie sú voľné, stále sa vracajú k tomu istému: čo ak mi nájdu chlieb pod matracom? Ktovie, či ma večer na ošetrovni uznajú. A kde Cézar nabral teplú spodnú bielizeň? Podplatil niekoho v sklade osobných vecí?
O systéme:
Už naši dedovia vedeli, že slnko je najvyššie na pravé poludnie.
To platilo pre dedov! - odsekol kapitán. Odvtedy vyšlo nariadenie, a slnko stojí najvyššie o jednej.
Kildigs dostal 25 rokov. Ešte predtým bolo také šťastné obdobie - všetkým vymeriavali rovnako -po desať. Ale po štyridsiatomdeviatom to zmenili a začali rozdávať bez rozdielu 25. Desať sa dá ešte prežiť, ale skús prežiť 25 a neskapať!
Vo výpovedi sám uviedol, že áno je to tak, dal sa zajať s úmyslom zradiť vlasť a vrátil sa do zajatia preto, aby plnil úlohu, ktorou ho poverila nemecká výzvedná služba. Aká to bola úloha si nevedel vymyslieť on ani jeho vyšetrovateľ.
Väzňa číslo Ju-81 nezlomili
Ďalšie myšlienky:
Keď si človek pomyslí, že sú na svete takí darebáci, čo behajú po štadiónoch len tak, zo zábavy. Tých by bolo treba čertov akýchsi, takto hnať po celodennej drine, so stuhnutým chrbtom, v mokrých palčiakoch, v takomto mraze.
S vrchnosťou ja zásadne nič nechcem mať, ale ak by sa ten kontrolól zmechril z mostíka, tak ma zavolaj.
Pred koncom roboty trestanci pozbierajú triesky, drievka a zviažu ich špagátom alebo handričkou. Prvá razia je pri bráne, tú vykonáva stavbyvedúci. Ak tam stojí, prikáže všetko odhodiť. Milióny rozmárnili, a odrazu chcú šetriť na smetiach. Ale trestanec uvažuje po svojom: ak každý z brigády donesie čo len triesočku, v baraku bude teplejšie.
Definícia, ako rozlíšiť umenie:
Ak by si chcel niekto vyskúšať ten Jeden deň, vyzeral asi takto.
