Vzduchom letel chumáč z topoľa. Keď zostal chlapcom, chytí ho, pomyslela si. Medzi rečou švihol rukou, chytil, a namiesto zničenia páperia ho pustil na slobodu. Usmiala sa. Tak predsa len trochu dospel. Spoznal zodpovednosť za bezvýznamné veci.
Asi budem vždy dieťa svojich rodičov. Otázky kamkedyskym, ktoré sa už nepatria dávať dospelým deťom, ale k rodičom patria doživotne. Stačí vyjsť z dverí a som dospelá. Alebo to aspoň viem dobre uhrať. Oficiálnu komunikáciu v práci, múdre názory v škole, neutrálne rozhovory držiace odstup od okoloidúcich ľudí.
Bývalí spolužiaci. Keď sa stretneme, neverím im hru na dospelých. Veď sa poznáme od času, kedy nám vypadávali posledné mliečne zuby. Rozmýšľam, či v nich aj ostatní vidia záblesky detí, ktorými zostali. Dospelí sme pre tých, ktorí nás nepoznali ako deti.
