Dve hodiny klikania

Myšlienky by aj boli, ale neviem ich ponaháňať, spojiť odsekmi a utriasť do áštvorky. ...O krabovi, umení tancovať aj v tme, náhodách a krabici viet opäť bez pointy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Mrznúcu náladu a čiernu masku som chcela odplašiť podupkávaním Hardimanových bojovníkov. Keď je človek fakt dobrý, spraví svetu divadlo aj sám. Ale byť v rovnakom tempe s ostatnými dáva silu. Tanečník, herec, umelec v tme vníma diváka. Má komu dávať dušu. Ja nie som umelec, v tme nevidím nič.

Preklikávaním videí som si dala telefonát s mojimi citmi. Fotky z Auschwitzu by boli čierno biele aj keby mali farebný film. Zabudla som, že káva mi popálila jazyk a pár dní som nemala čo cítiť.

Maryho som sa pýtala, či svojmu vianočnému darčeku nechce umyť terárium. Povedal, že ne. Asi som sa vtedy nadýchala ihličia a kreatívneho nadšenia. Dostal kraba. Živého. Celkom som sa bavila, keď nevedomky 24. decembra raňajkoval krabí šalát. Čakajúc, že večer uvidí aspoň kofolového diviaka, uvidel toto. Volá sa Homer Humřík. Netuším, prečo mu hovoríme Džakomo. Pozeráva telku a Mary kolegiálne prepína, keď ide na Discovery dokumet o lovcoch krabov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bez guarany a kávy som zaspala. Pri zobudení maminou najlogickejšou otázkou „Spíš?" som nevedela, aký je deň, svetová strana a či sa stmieva, alebo svitá. Dve veci som odložila na zajtra, jednu na nikdy a jednu som spravila skôr. Dobrá štatistika. Zajtrajšok sa postará sám o seba.

Preliezla som kúsok karmického rebríčka, lebo som odpustila docentke. Prianie „aby jej raz bola zem tak ľahká, ako sú jej skriptá pre nás" som zmenila na mantru „ S láskou odpúšťam. To, čo ma hnevá, nie sú ľudia, ale môj postoj k nim."

Učením som sa vzdala sviatkov. Okrem Popolušky a troch neplánovaných stretnutí. Bol to Osama, ktorému som kvôli menu a kultúrnym rozdielom o predstave diskrétnej vzdialenosti odmietla dať číslo aj miesto bydliska. So Zdeňkom, ktorý ma na hrade stopol jednou turistickou otázkou a sprievodkyňu som mu robila do zotmenia. A s tretím neznámym, ktorý hral, že sme starí známi a volal ma Marika, čím nebol tak ďaleko od mena. Tieto tri stretnutia si na pobavenie vymyslel vesmír, lebo som mu vykričala, nech ma už neštve náhodnými stretnutiami a nikoho mi neposiela. Ok, pripúšťam, že na ulici je lepšie nachádzať ľudí ako strácať čas.

SkryťVypnúť reklamu

ps: kofola, discovery a martinus nie sú sponzormi tohto článku. len ma teší, že sú.

Martina Verešová

Martina Verešová

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rada ĽUDÍ, preto sa venujem psychológii. Mám rada KNIHY, preto na ne píšem recenzie. Mám rada život, možno preto píšem o SMRTi. Vidím, akú dobu žijeme, preto píšem o STRESe. Zoznam autorových rubrík:  O streseO smrtiPsychológiaKnihy, kultúra, médiáNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

238 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu