Lukáš v nadrannom rozhovore a zbytkovom promile prehodil: ,,Ja ťa vôbec nepoznám.” Tvárila som sa, akože nič, ale trafil pravdu po hlavičke. Čo by o mne vedeli povedať ľudia okolo? Moja chyba, že radšej počúvam. Ich, že sa nevedia pýtať. A naša, že nemáme trpezlivosť hľadať ku sebe cestu. O človeku veľa povie domov. Izba. Nad posteľou mám nakreslené:
Tri čajky. Mesiac. Mačka a pes ako jin a jang. Slnko.
Vysvetlenie:
Tri čajky. To je voľnosť, nebo, číslo tri je takmer dokonalé. Takmer, lebo dokonalé nie je skoro nič. Skoro, lebo dokonalá je len nedeľná bábovka s čajom. A s čajom sa dobre číta kniha Čajka. Mačka a pes - protiklady, všetci ľudia majú svoju čiernu aj bielu stránku. Noc aj deň.
Mesiac je väčší ako slnko, lebo noc má viac čara:) Má pri sebe pripútanú hviezdu. To, čo sa nám zdá na zemi blízko, je v skutočnosti vzdialené na svetelné roky. Obrázok mi pripomína, že ľudia sa v naivite viažu k osobám, ktoré sú z inej časti vesmíru. Patria ku sebe, zdajú sa blízki, sú samozrejmí ako mesiac a hviezdy. Myslia si, že budú stáť pri sebe navždy, ale nepoznajú sa.
No späť na zem. Už sa snáď, nepriviažem k mužovi, ktorý je čarovný, ale stále sa mi vzďaľuje.
V škole učia, že mesiac odráža žiarenie slnka. Tu odráža slnko mesiac, lebo som ho len okopírovala a pridala lúče. Niekedy je dobré vyjsť z konvencií, vybodnúť sa na poučky života a robiť veci podľa seba. V strede sú trochu nelogicky pyramídy. Ako na obale knihy Alchymista.
