Posmievačik (Panská 29)
Vo výklenku domu z 19. storočia sedí chlapec na nočníku, tzv. Posmievačik. Kolujú okolo neho tieto dohady. Krásna Prešporčanka dala svojim dvom nápadníkom podmienku: Zoberie si toho, kto jej prvý postaví dom. Mládenci začali stavať domy oproti sebe. Víťaz pridal ku domu Posmievačika, aby porazenému susedovi pripomínal prehru. Podobný príbeh taktiež rieši susedské vzťahy, no chlapec sa má vysmievať susedovi, ktorý bol známy svojou záľubou v alkohole a často na verejnosti robil hanbu. Iná verzia tvrdí, že malý chlapec pohľadom ukazuje smerom do vykričanej štvrte ľahkých žien, Vydrice. A napokon vysvetlenie, že ide o chlapca, ktorý chcel veľmi vidieť kráľovský sprievod a sledoval ho aj z nočníka.
Primaciálny palác (Primaciálne námestie 2)
V 18. storočí si ho dal postaviť kardinál a ostrihomský arcibiskup Jozef Baťán, ktorý bol prímasom uhorskej krajiny (odtiaľ názov Primaciálny). Jeho strechu zdobí železný klobúk s priemerom 180 cm a hmotnosťou 150 kg. Výzdoba spája antické prvky s kresťanskými. Sochy vyjadrujú cnosti kardinála Baťána. Nájdeme tu bohyňu vedy a umenia Minervu, muža so zapečateným listom a mečom, symbol Cnosti v službe. Ďalší ozbrojený muž predstavuje Lásku k vlasti. Dievča stelesňuje Čistotu srdca a sediaca žena pri kolese dejín sa obracia k postave Cirkvi, ktorá sa opiera o stĺp, symbolizujúci Stálosť. Rodinný znak chráni kniežacia čiapka a nad ňou už spomenutý kardinálsky klobúk. Anjeli držia písmená, ktorými začínalo Baťánove životné krédo: Spravodlivosť a láskavosť (Iustitia at Clementia) V Zrkadlovej sieni paláca bol v roku 1805 podpísaný Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom.
Stará radnica (Hlavné námestie)
Na Starej radnici nájdeme minimálne štyri veci, kvôli ktorým sa oplatí pozrieť hore. Na ľavej strane je zamurovaná delová guľa ako pripomienka obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami v roku 1809. Vpravo medzi oknami je kamenná soška uhorského kráľa Ladislava. Povesť hovorí, že bola pôvodne umiestnená nad vchodom a kráľ sa pozeral na nepoctivých ľudí, ktorí vchádzali do radnice, kým to jeden z pánov nevydržal a dal sochu premiestniť. Treťou zaujímavosťou je obraz muža v čiernom. Patrí k nemu legenda o krivoprísažníkovi, ktorý chcel pomocou falošnej listiny obrať chudobnú vdovu o pole. Prisahal, že ak klame, nech ho stihne spravodlivý trest. Prišiel si preňho čert a kde sa dotkol rukou múru, vypálil jeho obraz. V podjazde radnice sa nachádza krížová klenba, do ktorej je vsadených päť svorníkov. Na prvom je časť rytierskej prilbice s hlavou orla. Štvrtý zobrazuje leva. Na zvyšných troch možno vidieť tváre. Ľudská predstavivosť ich poprepájala do príbehu Karola Róberta, Alžbety a ich nemanželských detí. Podľa povesti je žena so závojom a korunou milenka Karola Róberta. Na ďalšom svorníku je podobná ženská tvár, ale mladšia a bez závoja, vraj ich dcéra. A napokon ich syn, muž s biskupskou mitrou, známy ako biskup Koloman.
Stará radnica a detail obrazu muža v čiernom
Svorníky na krížovej klenbe v podjazde
Dóm svätého Martina
V minulosti boli v jeho veži uložené delá, pretože bola súčasťou mestských hradieb. V 19. storočí na vežu namiesto kríža osadili ozdobnú podušku s pozlátenou replikou svätoštefanskej koruny, ktorá pripomína korunovačnú minulosť Dómu. Najstarším zvonom vo veži je 2513 kg vážiaci Wedderin. V roku 2000 získal Dóm päť nových zvonov. Na znak súdržnosti a dobrých vzťahov mu ich darovali hlavné mestá susedných štátov. Najväčší je viedenský zvon Mária Terézia s hmotnosťou 2,2 tony . Vďaka Prahe sa Bratislavou ozýva zvon Svätého Vojtecha. Budapešť venovala zvon Svätá Margaréta, Varšava zvon Ján Pavol II. a Kyjev zvon s názvom Svätý Vladimír.
Univerzitná knižnica (Michalská 1)
Keď sa blížite k Univerzitnej knižnici, spomaľte, aby sa si ju prezreli z väčšej diaľky. Na tympanóne budovy vám neuniknú pôvodné sochy a štít, ktorý kedysi obsahoval znak Uhorska. Socha ženy s váhami je alegória Spravodlivosti a žena s knihou je alegória Zákonodarstva. Na zemeguli medzi nimi stojí orol, taktiež symbol spravodlivosti. Uhorskú kráľovskú korunu pridržiavajú dvaja putti (nahé detské postavičky). Niekoľko rokov po bitke pri Moháči tu uhorský kráľ Ferdinand presťahoval dvorskú komoru, čo bola najvyššia finančná inštitúcia Uhorska.
Pri takýchto prechádzkach určite objavíte množstvo miest s výzdobou, sochami, veľkými maličkosťami, ktoré unikajú našej pozornosti. Keď poznáme ich históriu, mesto sa stáva čarovnejším a cítime sa s ním viac spojení.
foto: ja pred hodinou.
