Potom...

Potom, o chvíľu, od pondelka, zajtra. Sväté slová na ospravedlnenie mojej neschopnosti. Od marca sa dušujem, že pár ľuďom napíšem listy s peknými slovami. Potom vymažem sms z ktorých vybledol cit. Pôjdem na film, čo mal premiéru 29.1. S tou sa stretnem a s tým pôjdem na korčule. Zasadím si v niekom bútľavú vŕbu. Potom. Som unavená. Z práce, školy, ľudí. Z hovorenia „potom”a z odkladania vecí, ktoré plánujem, ale nemajú horiaci termín. Aj tento článok som chcela napísať v piatok. Pomysleli ste si dnes nejaké „potom”? Ja nie. Od pondelka si začnem plniť malé radosti a o chvíľu si idem upratať izbu.

Martina Verešová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny