Ďalšie epigrafické dielo obsahujúce chronogram som objavil v Nižnej Šebastovej, dnes mestskej časti Prešova, ktorá bola v minulosti samostatnou obcou. Nachádza sa v interiéri kostola, na jednom z bočných oltárov.
※
„o sanCla et pIa VIrgo MarIa respICe Charos CVLtorestVos et a CVnClIs perICVLIs nostrIs LIbera nos!“
Kalkulácia chronogramu: M + C + C + C + C + C + C + C + L + L + L + V + V + V + V + V + I + I + I + I + I + I + I + I + I = 1884 (štandardný zápis v latinských čísliciach by bol MDCCCLXXXIV).
Po emendácii a pravopisnej normalizácii možno inskripciu čítať takto: „O sancta et pia Virgo Maria, respice caros cultores tuos et a cunctis periculis nostris libera nos!“
Doslovný preklad: „Ó svätá a zbožná Panna Mária, zhliadni na svojich drahých ctiteľov a osloboď nás od všetkých našich nebezpečenstiev!“ Voľnejší preklad: „Ó svätá a milostivá Panna Mária, zhliadni na svojich drahých ctiteľov a ochraňuj nás od každého nebezpečenstva.“
Vyššie uvedená podoba predpokladala úpravu čítania a emendáciu, lebo sa možno domnievať, že nápis bol reštaurovaný alebo poškodený. Konkrétne druhé slovo od začiatku je napísané ako „sancla“ a piate od konca ako „cunclis;“ emendujem ich na „sancta“ a „cunctis, v týchto prípadoch litera „t“ bola napísaná nezreteľné, zaujímavé je, že v iných prípadoch je zreteľná (por. „et,“ „cultores tuos,“ „et“ a „nostris“). Zhruba v prostriedku je slovo „cultoresttuos“ (písané dovedna) a ja ho emendujem na „cultores tuos“ (písané osve). Slovo „charos“ by bolo vhodnejšie písať bez litery „h,“ teda ako „caros“ („drahých,“ „milovaných“); hoci v neskorej a kresťanskej latinčine sa viackrát objavilo slovo „charos;“ „caros“ predstavuje klasickú a štandardnú formu a „charos“ neskoršiu, variantovú formu (je možné, že vznik variantu má zdroj v kontakte s gréčtinou, tam sa vyskytovalo viacero slov s Χ /χῖ/ napríklad Χριστός, Kristus, či χάρις, radosť, priazeň, milosť).
Z gramatického hľadiska za zmienim, že začiatok inskripcie, „O sancta et pia Virgo Maria...“ („Ó svätá a zbožná Panna Mária“) je vo vokatíve, lebo niekoho priamo oslovujeme. Ďalej „respice... cultores tuos“ je zaujímavou gramatickou väzbou, lebo „respice“ („zhliadni“) je imperatív, a „cultores tuos“ („svojich ctiteľov“) je akuzatív plurálu a označuje adresátov modlitby ako Máriiných ctiteľov, teda tých, ktorí ju uctievajú a obracajú sa na ňu s prosbou o pomoc. Ide o typickú formuláciu ekleziastickej latinčiny.
Chronogram po emendácii a pravopisnej normalizácii: „o sanCta et pIa VIrgo MarIa respICe Caros CVLtores tVos et a CVnCtIs perICVLIs nostrIs LIbera nos!“ Zápis v rímskych čísliciach zostaváva tak, ako je uvedené vyššie.
Predmetný chronogram sa nachádza v rímsko-katolíckom kostole Najsvätejšieho Mena Ježiša a Márie v Prešove – Nižnej Šebastovej. Nachádza sa v interiéri, na jednom z bočných oltárov nachádzajúcom sa na severnej strane. Centrum oltára tvorí „milostivý obraz Panny Márie“ a nad ním je Najsvätejšia Trojica. Chronogram je v ozdobnej kartuši, ktorá je integrálnou súčasťou zdobeného rámu Panny Márie s malým Ježišom. Materiálové a remeselné spracovanie inskripcie vykazuje v porovnaní s ostatnými časťami oltára evidentne nižšiu kvalitatívnu úroveň: kontúry písma sú menej precízne a nevykazujú dostatočnú ostrosť, ďalej farba pozadia a farba chronogramových písmen je podobná; tieto dva fakty negatívne ovplyvňuje celkovú vizuálnu čitateľnosť a pôsobivosť textu a to až tak, že v kontexte ostatných oltárnych prvkov prevedenie pôsobí amatérsky. Azimutová orientácia oltára a chronogramu je približne 45° severovýchodne.
※
Kostol je jednoloďový, postavený v barokovom slohu, dlhý je 41, široký 14 a vysoký 13,5 metra. Dala ho zbudovať grófka Katarína Pálfy, vdova po kráľovskom palatínovi grófovi Žigmundovi Forgáčovi; základný kameň kostola i kláštora bol požehnaný v auguste 1634, kostol bol dokončený v roku 1636 a požehnaný v auguste 1638. Ide o jednoloďový kostol s polygonálne uzatvoreným presbytériom, loď má tri klenbové polia, na južnej strane sa nachádza polkruhovito uzavretá neskorobaroková kaplnka. Pôvodne sa jednalo o františkánsky kostol (následne majúcim väzbu s vyššie spomínaným prešovským františkánskym kostolom) a nefarský kostol, bol spojený s priľahlým františkánskym kláštorom. Keď sa predošlý farský kostol zrútil počas zemetrasenia v roku 1750, tak tento sa stal farským kostolom. Farnosť vznikla v roku 1332 a františkáni ju spravovali v rokoch 1634–1974. Telesné pozostatky troch košických mučeníkov († 1619) boli v roku 1620 uložené buď v tomto kostole, alebo v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej vo Vyšnej Šebastovej. Ku stolu prilieha Františkánsky kláštor, vznikol v roku 1634, v roku 1734 bol zvýšený o jedno podlažie, mal výbornú knižnicu, do roku 1918 sa v nej okrem iného nachádzalo niekoľko inkunábul, zrušený bol v roku 1950 a v súčasnosti sa v jeho priestoroch nachádza Štátny oblastný archív, v ňom bol náhodou objavený dokument o vzniku Užhorodskej únie (У́жгородська у́нія 1646 року).
Chronogram sa nachádza na oltári lokalizovanom na severnej strane kostola, čo je na ľavej strane z pohľadu veriaceho, pri triumfálnom oblúku. Oltár bol alebo stále ešte je na počesť Najsvätejšej Trojice, je neskorobarokový, pochádza z 2. polovice XVIII. storočia. Oltár má viaceré odtiene farby medzi špinavozelenou a sivou. Centrom oltára je obraz Panny Márie držiacej malého spiaceho Ježiša v náručí. Obraz je maľovaný na plátne, má oválny tvar, je v drevenom pozlátenom ráme a je zasklenený. Obraz je v tradícii kostola označovaný za zázračný, respektíve milostivý. Kronika františkánov opisuje, ako v júni 1644 vtrhlo protestantské vojsko, hlavne kalvíni, do Nižnej Šebastovej a predovšetkým do kláštora. Tam hanobili a mučili rehoľníkov a keď skončili, tak ich zavreli do komory. Počas noci všetci okrem jedného stihli ujsť. Následne protestanti kruto mučili už len jedného rehoľníka, napríklad vyzliekli ho, priviazali v tvare kríža, za živa mu na chrbte vyzerali kríž, roztĺkli mu hlavu a za živa pálili. Potom sa dali do rabovania a ničenia kostola: ničili oltáre, hanobili sochy, vypichujúc oči a uši, niektoré posekali, a tak ďalej. Keď dokončili skazu, tak dvaja z nich si všimli, že na stene visí zatiaľ nepoškodený obraz Panny Márie. Jeden z nich vystrelil naňho z pušky, no guľka sa odrazila a zasiahla vojaka. Druhý sa rozhodol dokončiť zhanobenie a tiež vystrelil na obraz, no obával sa, aby ho tiež nezasiahla guľka, preto hneď utekal von z kostola. Ale len čo vybehol z kostola, na schodoch padol mŕtvy. (Samotná správa však neumožňuje určiť, z akého bezprostredného prameňa autor túto udalosť poznal.) Následkom toho na obraze Mária zostali dve rany od guliek, na ľavom líci a na čele, aj keď v súčasnosti sú reštaurátorským zásahom odstránené. Predstavený kláštora, páter Ferdinand Fiala v roku 1738 písal o obraze ako o zázračnom. Medzi inými aj šľachtičná Klára Kapová uctievala obraz, dala ho zaskliť a premiestniť na oltár Najsvätejšej Trojice, bolo to v roku 1754. (K tomu pozri: Pamätnica vydaná z príležitosti posviacky novopostavenej veže, jaskyne Matky Božej a reštaurovaného priečelia kostola v Nižnom Šebeši – 6. júna 1948.) Pod obrazom vpravo sú votívne strieborné predmety, teda dary za vyslyšanie prosieb, vidno tam pätoro sŕdc, čo môže znamenať, že piati ľudia vyjadrili lásku k Márii za pomoc v nejakom probléme, menej pravdepodobne poďakovali za pomoc s kardiologickými problémami, tri strieborné nohy, čo môže znamenať, že nejakí boli vyslyšaní v problémoch s nohou/nohami, menej pravdepodobne, že sa niekto vrátil domov, ďalej je tam koruna a iné predmety. Po stranách oltára sú sochy Bernardína Sienského (1380–1444) a Ján Kapistrána (1386–1456), obaja držia zástavy, v nadstavci je honosne prevedený Boh-Otec majúci ruku položenú na zemeguli a obklopený anjelmi a spolutvoriaci dominantu oltára.
Zaujímavá je časová stratifikácia jednotlivých prvkov oltára, keďže chronogram je výrazne mladší než samotný obraz i oltár, na ktorom sa nachádza. Obraz pochádza najneskôr z roku 1644, hoci môže byť aj starší; oltár je datovaný do rokov 1751–1800; zatiaľ čo chronogram označuje rok 1884. Odhad ukazuje, že medzi týmito troma entitami je minimálne 240 ročný rozdiel. Chronogram teda nevymedzuje vznik samotného obrazu, ani zázračnej udalosti, vzniku ani oltára, ale odkazuje na neskoršiu udalosť, napríklad zoficiálnenie uctievania, opravu alebo inú etapu kultu obrazu.
À propos. Podľa informácii z internetovej stránky farnosti, protestantské vojsko vtrhlo do kláštora „22. júna“ a v ten deň rehoľníkov „zatvorili na noc do komory. V tmavej noci sa im podarilo ujsť... Len jeden z nich... nestihol ujsť... Po vyrabovaní kláštora... fanatici [ho] našli“. Potom ho opäť mučili a hlavne rabovali i pustošili kostol. Nie je explicitne uvedené, kedy sa to udialo, text je nejasný a možno aj nepresne prepísaný, no z kontextu (porovnaj „na noc“ a „tmavej noci“) je viacej pravdepodobnejšie, že to bolo až na ďalší deň, 23. júna. Práve vtedy sa stala zázračná udalosť, keď jeden z gaunerov vystrelil na obraz a odrazená guľka ho zasiahla a rovnako to bolo aj v prípade druhého. Na pamiatku zázračnej udalosti sa v kostole slávi(la) pobožnosť vždy 22. dňa v mesiaci, aj keď v kontexte vyššie povedaného – pokiaľ je hypotetická rekonštrukcia pravdivá – by to malo byť až o deň neskôr, vždy 23. dňa v mesiaci. Nevylučujem ani, že v tomto prípade mohlo dôjsť k nepresnému prepisu z Kroniky františkánov a Pamätnice vydanej z príležitosti... v Nižnom Šebeši – 6. júna 1948, takže dátum 22. dňa v každom mesiaci predsa len by mohol byť správny. (Ako nemalú raritu z internetovej stránky farnosti uvediem vetu kde opisujú obraz: „Zvlášť nábožná šľachticka Klára Kapová si uctievala obraz pre mnohé milosti získané na príhovor Matky Božej a dala ho skvostne rolex land dweller replica replica hublot zarámovať, zaskliť a premiestniť na oltár Najsvätejšej Trojice“ (predposledný odstavec, https://niznasebastova.fara.sk/index.php/milostivy-obraz) a súčasťou adresy farského úradu je aj toto: „Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšieho Mena Ježiša a Márie, Prešov - Nižná Šebastová ... clone watches ... Farský účet...“ (hneď zvrchu, https://niznasebastova.fara.sk/index.php/kontakt-napiste).)
