Už samotné písanie mena protagonistu, hlavnej osoby v predostieranej štúdii – mienim uvádzanie Eligiovho mena – je rozkolísané. Uvádzajú sa varianty Eligius, Elegius, Eloy, Eloi, Éloi, Loye, St. Loy, Eulogius, sanctus Eulogius (latinsky), Elígio, Elói (dva krát portugalsky), Alo, Alò, Allo, Lo (štyri krát taliansky, aj hovorovo) či Allor (bretónsky), o jeho polozabudnutosti svedčí aj to, že v lieratúre je náročné nájsť výslovnosť mien. V ďalšom texte budem používať v súčasnosti najčastejšiu verziu Eligius, aj keď sa mi zdá, že vhodnejší prepis by bol Elígius, tj. s dĺžňom na prvej ióte.
Anthropomastická variabilita by nemala prekvapovať, podobný fakt sa vyskytuje u mnohých iných, napríklad u Richarda, Johna, Williama a Hamneta Shakespearových, ktorí žili o takmer tisícročie pozdnejšie. (Obdobná mätež je aj v sinosfére, napr. meno spisovateľa 曹雪芹, nar. 1710, zomr. 1765, sa prepisuje v niekoľkých verziách, konkrétne ako Cáo Xuĕqín, Cao Xueqin, Cchao Süečchin, Cchao Süe-čchin a Ts᾽ao Hsueh-ch᾽in. Tiež však používal mená 曹霑, 夢阮, 芹圃 a 芹溪. Okrem toho niektorí sú bezradní, keď v plnom mene majú nájsť tzv. priezvisko. Aby to nebolo málo, tak jeho hlavné dielo je známe pod dvoma absolútne odlišnými názvami, ako 紅樓夢 a tiež 石頭記. Plus niektoré znaky jestvujú v dvoch verziách, ako tradičné a zjednodušené.) No späť k Eligiovej anthropomastike: skloňovanie jeho mena podľa môjho odhadu je idiosynkratické, takže sa používa tvar ‚o Eligiovi‘ (nie o Eligiusovi), ‚v Eligiovom mene‘ (nie v Eligiusovom), ‚pre Eligia bolo‘ (nie pre Eligiusa), či ‚s Eligiom nastalo‘ (nie s Eligiusom), a tak ďalej, obdobná deklinácia sa uplatňuje aj pri iných gréckych, latinských, čínskych a japonských menách (pozri cvičnú vetu: ‚Aristotelov názor na Dia je odlišný od Cicerónovho‘ a porovnaj s barbarizovanou vetou ‚Aristotelesov názor na Zeusa je odlišný od Cicerovho‘).
Predpokladá sa, že Eligius sa narodil v roku 588, niektoré pramene uvádzajú aj presný dátum ktorým by mal 11. jún 588, iné pramene dokonca uvádzajú trochu odlišný a neexaktný rok, menovite okolo roku 590. Miesto jeho narodenia je obec Chaptelat v dnešnom Francúzsku. Chaptelat spadá pod mesto Limoges, ďalej Limoges spadá do regiónu Akvitánia, miesto narodenia sa nachádzalo vo vtedajšej Gálli; Limoges leží na rieke Vienna, nachádza sa zhruba 220 kilometrov severovýchodne od Bordeaux a zhruba 400 kilometrov južne od Paríža a je to zhruba v strede až západe Francúzska. Chaptelat – obec vo Francúzsku kde sa Eligius narodil – doposiaľ jestvuje, je súčasťou Novej Akvitánie (Nouvelle-Aquitaine), Chaptelat je začlenený do departmentu Haute-Vienne, nachádza sa v nadmorskej výške zhruba 320–480 metrov nad morom, zaberá okolo 18 kilometrov štvorcových, žije tam okolo 2.000 obyvateľov a už používa erb.
Aby som lepšie ilustroval temporálne zaradenie Eligia, tak uvediem, že Eligius žil vyše dve storočia po Aureliovi Augustinovi, významnom filosofovi a theológovi; narodil sa zhruba šesť-sedem desaťročí po zavretí Platónovej Akadémie, ktorá takmer nepretržite fungovala deväťsto rokov; a prišiel na svet šesť-sedem desaťročí po poprave Boethia, filosofa nazývanom posledný Riman a prvý scholastik. Počas Eligiovho života, no ďaleko od neho, predchodca šachu, indická hra volaná čaturanga (चतुरङ्ग) prešla do Perzie a tam sa volala šatrandž (چترنگ), čím šach urobil jeden z metamorfozujúcich krokov; rovnako v čase Eligiovho života, a rovnako ďaleko od neho, začalo počinom proroka Mohameda (مُحَمَّد) vznikať ďalšie veľké náboženstvo, islam (ۘالِإسلَام) a ktoré spolu s kresťanstvom sa stalo jedným z piatich najvýznamnejších vierovyznaní. Čo sa týka rehoľných rádov, tak Eligius žil zhruba jedno storočie po založení benediktínov a zhruba päť-šesť storočí pred založením františkánov a dominikánov. Eligius sa narodil tak poldruha storočia pred Alcuinom z Yorku; žil zhruba štyri storočia pred rozdelením cirkvi na rímsko-katolícku a pravoslávnu a zhruba deväť storočí pred rozdelením na rímsko-katolícku a evanjelickú (aj keď je pravdou, že v čase jeho života nebolo problém, že cirkev sa štiepila, ale problémom bolo, že mnoho ľudí ešte nebolo členmi katolíckej cirkvi, boli, povedané trochu dehonestujúco, zatiaľ pohania). Pred Eligiovým životom sa konalo päť ekumenických koncilov, konkrétne prvý nicejský, prvý carihradsko-konštantinopolský, efezský, chalcedónsky a druhý carihradsko-konštantinopolský. Počas Eligiovho života úradovalo trinásť-štrnásť pápežov, menovite Pelagius II. (?), Gregor I./Veľký, Sabián, Bonifác III., Bonifác IV., Adeodatus I., Bonifác V., Honorius I., Severinus, Ján IV., Theodor I., Martin I., Eugén I. a Vitalián. Pre komparáciu so slovenskými dejinami, uvediem, že v prvej polovici Eligiovho života bol na území dnešného Slovenska tzv. Avarský kaganát, s centrom v Panónii, bol to kmeňový zväz Avarskej ríše, Slovania boli pod nadvládou Avarov, boli im podriadení, no nie poddaní a v druhej polovici Eligiovho života na území dnešného Slovenska bola Samova ríša, vzniknuvšia medzi rokmi 623–631, zaniknuvšia v rokoch 658–659, založená Samom, zrejme franským kupcom. Naša najznámejšia staroveká štátna formácia, Veľkomoravská ríša (ἡ Μεγάλη Μοραβία) jestvovala v rokoch 833 až 907, vznikla teda takých stosedemdesiat rokov po Eligiovom úmrtí. Ďalšia významná udalosť, príchod Solúnskych bratov, Konštantína/Cyrila a Metoda sa uskutočnila v roku 863, takže ani túto udalosť, z nášho pohľadu jestvujúcu dávno-pradávno, Eligius nemohol registrovať, lebo to bolo vyše dvesto rokov po jeho skonaní. V čase Eligiovho života územie dnešného Slovenska, ešte nebolo kresťanské, ale mali sme tu, až na nereprezentatívne jednotliviny, tzv. slovanské pohanstvo, nazývané i slovanské predkresťanské náboženstvo. Nebola to viera v Ježiša Nazaretského a oceňovanie Adama, Mojžiša, Márie, či Pavla (Šaula), ale bolo tu mnohobožstvo a jeho panteón tvorili bohovia ako Rod (boh zrodu, tvorca všetkého, najstaršie a najvyššie božstvo, avšak niekedy len démon osudu a bytosť nižšieho druhu), Perún (tiež volaný Parom, boh blesku a hromu, ochranca poľnohospodárstva, zvyčajne hlavný slovanský boh), Stribog (boh vetra a búrky, jeho manželkou bola Meluzína), Svarog (boh Slnka a ohňa, brat Perúna, manžel Lady, bol otcom Svarožiča nazývaného aj Radegast), Mokoš (tiež Mokoša, bohyňa plodnosti, manželstva, domova, ženských prác), Morena (tiež Morana, bohyňa zimy, smrti, znovuzrodenia a snov; mala sestru Živu, bohyňu jari a života).
Zo zachovanej Biografie vieme, že Eligiov otec sa volal Eucherius, mama sa volala Terrigia a mal prinajmenšom jedného súrodenca, brata menom Alicius (I.1.7-9, II.15.12), no vzhľadom na to, ako je mnoho verzií Eligiovho mena, je možné, že tri vyššie uvedené mená majú aj voľajaké klony. Máme len veľmi málo údajov o Eligiovej rodine, no komparatívne z inými životmi pochádzajúcimi z podobného obdobia a z iných častí biografie poskytujúcich implicitné informácie alebo aspoň náznaky možno anticipovať nejaké tvrdenia. V prvom rade s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno tvrdiť, že rodina bola jednak zámožná, jednak vplyvná, jednak rešpektovaná. Domnievam sa – aj keď s chýbajúcou materiálnou evidenciou –, že obaja rodičia a všetky deti boli gramotní. Tiež s takmer absolútnou nespornosťou možno tvrdiť, že to bola galsko-rímska rodina. Rovnako možno bez zaváhania predpokladať, že obaja rodičia boli katolíci, navyše rodina už mala dlhý čas príslušnosť ku katolicizmu. Z majetkových pomerov sa celkom oprávnene domnievame, že sa vlastnili pozemky na ktorých aj pracovali. Vita Eligii je pristručná a mnoho informácií ktoré by sme očakávali sa tam nenachádza. Nie je napríklad známe, kde sa nachádzal Eligiov rodný dom, ako vyzeral. Nie je známe či Eligius mal aj iného súrodenca okrem brata Alicia a kto bol starší. Nie je známe v akom veku mali rodičia potomstvo alebo keby zomreli a kde sa nachádzajú ich telesné pozostatky, ako vyzerali ich ich hrobky, zaiste však patril k honosnejším. Súčasný stav zachovaných prameňov neumožňuje zodpovedať tieto otázky; hoci nie je očakávateľné, že sa podarí nájsť nejaký doklad na zodpovedanie, nemožno úplne vylúčiť objavenie časti nepoznaného rukopisu či palimpsestu (codex rescriptus, παλίμψηστος).
