Faraón Jozefov výklad sna akceptoval, zdalo sa mu to logické a hodnoverné. Avšak následne urobil čosi neočakaváteľné a pre ďalšie smerovanie osudov významné – Jozefa ustanovil „za správcu celého Egypta“ (καθίστημί σε σήμερον ἐπὶ πάσης γῆς Αἰγύπτου), dal mu ľanové šaty, z prsta si stiahol zlatý prsteň a navliekol ho na Jozefov prst a na krk mu zavesil zlatú reťaz (Gn 41.41-42, por. Est 3.10, 6.7-11, 8.2, .15, Ps 105.20-22, Ezk 16.9-13, Dan 5.7, .29, Lk 15.22, Act 7.9-11). Je to prekvapujúce?! Jozef mal v tom čase tridsať rokov a v hierarchii sa nachádzal opätovne mimoriadne vysoko, bezprostredne za faraónom. Opäť sa stalo, že Jozef bol druhý najvyššie postavený človek; prvýkrát to bolo keď bol hneď za Pótifarom v jeho dome, druhýkrát keď bol hneď za správcom v žalári; tretíkrát to bolo teraz, keď bol hneď za faraónom v celej krajine; tým sa ukazuje ako bol Hospodinom vyvolený a preferovaný. Faraón tiež zmenil Jozefovi meno na Cáfenat-Paneach, v preklade ‚Živiteľ zeme‘, resp. ‚Záchranca sveta‘, dal mu za manželku Asenat, dcéru kňaza, s ňou mal Jozef dvoch synov, Menaššeho a Efrajima.
Ako Jozef (Ιωσηφ) vyložil sen, tak sa aj stalo. Počas prvých siedmych rokoch bola stále veľká úroda, on cestoval po celej krajine a zodpovedne nazhromaždil obrovské množstvo zásob. Po uplynutí siedmich, nadovšetko plodných rokov začalo ďalšie sedemročné obdobie, tento krát sa vyznačujúce neúrodou. V ňom sa pomaly začal prejavovať nedostatok potravín a postupne sa stupňoval, až dosiahol charakter hladomoru. Dialo sa to nie len v Egypte, aj v okolitých krajinách. V tom čase Jozef otvoril za sedem rokov naplnené sklady a predával obilie, predával ho aj miestnym, aj cudzincom.
Z doposiaľ predstavených udalostí je vhodné si všimnúť, že Jozef za celý čas sa ani raz nepokúsil kontaktovať rodinu, hlavne otca a ukázať im, že nie je mŕtvy, ba navyše sa mu darí dobre. Toto chýbanie realizmu, respektíve táto nelogickosť naznačuje, že príbeh by sme nemali čítať ako bežnú poviedku, ale ako teologické a etické posolstvo. Nadôvažok – ako je typické nie len preGenesis, ale pre obidve časti Biblie –, v texte sa nachádza málo analýz, úvah, zdôvodnení či opisov motívov. Je to spôsobené nie len úzom vtedajšej literatúry, ale ako keby pisateľ príbehu chcel naznačiť, že neočakáva od nás siahodlhé analyzovanie či jalové premýšľanie, ale aktivitu a konanie prinášajúce hmatateľný výsledok.
Tiež sa zdá, že opis týchto udalostí nám chce ukázať, že niektorí sú vyvolení (povedané sakrálnym jazykom: sú požehnaní) a bude sa im v určených situáciách dariť, zvládnu ich a budú, povedané moderným jazykom, úspešní. Rovnako možno v deji nájsť dôveru v Hospodina a spoliehanie sa na Jeho plán aj keď mu zainteresovaní nerozumejú. Je žiaduce aby sa zúčastnení podriadili deju a nasledovali ho, lebo význam plánu, respektíve hlbší význam/udalosti sa ukáže až neskoršie.
V tomto období začala Jozefova rodina v Kanaáne trpieť nedostatkom. Jákob, hlava rodiny a otec bratov vedel, že v Egypte predávajú obilie, tak poslal synov nakúpiť potraviny, išli tam všetci synovia okrem najmladšieho Benjamína. Keď prišli k Jozefovi, ten hneď spoznal bratov, ale oni ho nespoznali. Povedali mu, že prišli nakúpiť potravu, lebo v ich domovine je hlad. Jozef ich obvinil, že sú vyzvedači a prišli obhliadnuť neopevnené miesta v krajine. Keď hovorili o sebe tiež zmienili, že ich bolo dvanásť bratov, konkrétne oni desiati, jeden ktorého už niet a najmladší, ktorý zostal s otcom. Jozef ale trval na tom, že sú vyzvedači a dal ich do žalára s tým, že len jedného z nich prepustí, ostatní zostanú v žalári a ten prepustený musí doviesť najmladšieho brata. Ak ho privedie, bude to dôkaz, že nie sú vyzvedači a hovorili pravdu.
Po troch dňoch zmenil názor a len jeden z nich zostal vo väzení a ostatní sa mali vrátiť domov a následne ísť do Egypta s najmladším bratom. Obilie im predal a každému tajne vrátil peniaze do vreca. Počas cesty jeden z nich si našiel peniaze, preľakol sa a keď docestovali domov, aj ostatní si našli vrátené peniaze. Všetko rozpovedali otcovi Jákobovi, ale on nesúhlasil s tým, aby Benjamín išiel do Egypta, takže všetci zostali doma (Gn 42.18-38, por. Lv 25.3, Ps 9.13, Tob 3.10, Mt 7.2).
Čas išiel a Jozefova rodina Kanaáne po čase opäť zakúšala nedostatok potravy. V tejto situácii Jákob navrhol, aby predsa len išli do Egypta a už súhlasil, aby tiež Benjamín, jeho najmladší a najmilovanejší syn mohol ísť s nimi. Rovnako im povedal, aby peniaze nájdené vo vreciach vrátili. Keď prišli do Egypta, Jozefov pobočník im povedal, že s peniazmi, ktoré našli vo vreciach je to v poriadku. Jozef sa s nimi zvítal, pýtal sa na ich otca a oni ho ani teraz nespoznali. Nakoniec im dal plno potravy a rozlúčil sa s nimi. Okrem toho každý z nich opäť tajne dostal do vriec peniaze a Benjamín navyše Jozefov strieborný kalich. Po odchode za nimi Jozef vyslal správcu s tým, že ukradli kalich. Bratia popierali, že by niektorý z nich ukradol kalich a vyhlásili, že ak sa u niekoho nájde, nech zomrie a ostaní budú sluhami v Egypte. Žiaľ, kalich sa u nich našiel... A našiel sa u Benjamína... Keď boli predvedení pred Jozefa, bratia povedali, že za trest všetci v Egypte zostanú sluhami, no Jozef povedal, že sluhom bude iba ten, u koho sa našiel kalich, ostatní sa môžu vrátiť domov.
Tu Júda, štvrtý z bratov povedal Jozefovi približne toto (Gn 44.18-34): ‚Pane, náš otec mal s Ráchel dvoch synov, Jozefa a Benjamína, a oboch veľmi miloval. Jozef zomrel, roztrhala ho divá zver a Benjamína o to silnejšie miluje. Nakázal nám, aby sme naňho dávali veľký pozor, lebo keby sa mu niečo stalo, žiaľ by mu privodil smrť. Keď sa bez neho vrátime, náš otec umrie. Dovoľ mi prosím zostať v otroctve namiesto Benjamína, ktorý by išiel späť ku otcovi.‘
Bola to scéna plná lásky ku otcovi a celkovo lásky k morálnym zásadám. No v skutočne srdcervúca scéna len bude nasledovať, keď Jozef sa dal spoznať bratom. Konkrétne Jozef sa hlasito rozplakal a povedal: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec? ... Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.“ (Ἐγώ εἰμι Ιωσηφ· ἔτι ὁ πατήρ μου ζῆ; ... Ἐγώ εἰμι Ιωσηφ ὁ ἀδελφὸς ὑμῶν, ὃν ἀπέδοσθε εἰς Αἴγυπτον;Gn 45.3-4, por. Ps 105.17) Vôbec bratom nevyčítal, že ho predali do otroctva, ale naopak, vyhlásil, že to bola dobrá vec, lebo tak bol schopný pripraviť zásoby pri hladomore a pomôcť im ho prekonať, konkrétne povedal: „sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života. ... Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh.“ (οὖν μὴ λυπεῖσθε μηδὲ σκληρὸν ὑμῖν φανήτω ὅτι ἀπέδοσθέ με ὧδε· εἰς γὰρ ζωὴν ἀπέστειλέν με ὁ θεὸς ἔμπροσθεν ὑμῶν ... νῦν οὖν οὐχ ὑμεῖς με ἀπεστάλκατε ὧδε ἀλλ’ ἢ ὁ θεὸς; Gn 45.5-8)
Ιωσηφ, Jozef navrhol, aby sa celá rodina presťahovala k nemu do Egypta, týkalo sa to otca, všetkých jeho detí, vnukov a vnučiek, vrátane stád dobytka. Veď mal dobré postavenie, mohol im pomôcť a celkovo ich čakalo ešte päť rokov hladu. Rovnaký návrh na presťahovanie do Egypta dal Jozefovej rodine aj faraón, s dôvetkom, že dostanú to najlepšie čo Egypt poskytuje. Zreteľne ukazuje ako sa má dobrý človek zachovať voči zlým ľuďom; v konečnom dôsledku im má odpustiť.
Bratia sa vrátili domov, všetko rozpovedali otcovi, teda nie len, že Jozef žije, ale aj, že vládne celému Egyptu a ponúkol im možnosť presťahovať sa do tejto krajiny. Jákob/Izrael sa spočiatku voči dozvedeným informáciám staval skepticky, no zanedlho svoj názor zmenil a uveril im. A ako hlava rodiny súhlasil s presťahovaním. Okrem toho sa mu zjavil Boh a povedal, že ozaj v Egypte ho očakáva milovaný syn, nemá sa báť ísť do Egypta lebo tam z neho urobí veľký národ a nakoniec, keď nastane príhodná chvíľa, tak ho vyvedie z Egypta von. Do Egypta odišlo celkovo šesťdesiatšesť, resp. sedemdesiat ľudí (Gn 28.14-15, 45.26–46.3, 46.26-27, por. Ex 1.1-6, 12.40-41, Dt 10.22, 34.4, Act 7.14).
Mali by ste záujem si to prečítať viac autentickejšie? Tu je zdroj: https://www.martinus.sk/?uItem=589653&z=8RQS6I&utm_source=z%3D8RQS6I&utm_medium=url&utm_campaign=partner
Dokončenie zajtra.
