Peter Doggers publikoval knihu s názvom The Chess Revolution a s podnázvom Understanding the Power of an Ancient Game in the Digital Age; podtitul je platný pre britské vydanie, lebo americké a filipínske vydanie je podtitulované ako From the Ancient World to the Digital Age. Predmetnú publikáciu v Spojenom kráľovstve vydalo londýnske vydavateľstvo Robinson (imprint Little, Brown Group), bola vydaná 24. októbra 2024, má viii + 480 strán, jej ISBN je 978-1-47214-933-6 a paperback sa predáva za 20 libier; okrem toho bola vydaná aj Kindle, elektronická kniha a Audible, audiokniha. Kniha bola najprv vydaná v angličtine, ako britské a americké vydanie, a čochvíľa bude preložená do francúzštiny, taliančiny, nemčiny, holandčiny, portugalčiny, ruštiny a švédčiny.
※
Konfúzny je názov, avšak kniha je prevažne koncipovaná ako dejiny šachu, hlavne jej dejinami posledného polstoročia až trištvrte storočia, s fókusom na tri ostatné dekády, s vloženými kapitolami a digresiami zaoberajúcimi sa vybranými problémami. Názov knihy neveľmi zodpovedá obsahu knihy, napríklad je trochu bombastický, negativistický, nie je jasné, čo autor mieni pod pojmom ‚revolúcia,‘ tiež v tom, že neopisuje len jednu ‚revolúciu,‘ ale viacero – predbežne by som ich nazval – ‚kľúčových udalostí,‘ napríklad šachový boom po zápase Bobby Fischer versus Boris Spassky (Robert James Fischer, Бори́с Васи́льевич Спа́сский), boom spôsobený stránkami chess.com a lichess.org, boom spôsobený Magnusom Carlsenom, boom netflixového spracovania The Queen’s Gambit, či šachový boom počas pandémie Covidu-19. Alternatívne a opisnejšie názvy knihy opisujúcej šachovú ludosféru by mohli byť napríklad Najnovšie šachové dejiny, História šachu za ostatných desaťročí, Šachové udalosti posledných päťdesiatich rokov, či Kronika šachu od druhej polovice XX. storočia, i keď je tu definičný problém nakoľko je prípustné súčasné a nedávne udalosti klasifikovať ako ‚históriu/dejiny‘ a či to nie je kvôli novote informácii zatiaľ niečo iné, napríklad ‚žurnalistika,‘ či ‚kronika.‘
Nezohľadňujúc᾽ obsah, kniha sa delí na tri prelínajúce sa časti. V prvej časti, zaberajúcu kapitoly 1–2 a strany 9–72 sú priamočiaro a rudimentárne opísané dejiny šachu. Z toho spomeniem, že na začiatku knihy zmieňuje predchodcov šachu, hry chaturanga, shatranj, spomína kráľovnú Jūshīr, mudrca Qaflāna; potom prechádza do stredoveku a spomína Petra Damianiho, šachové figúrky zo škótskeho Isle of Lewis, knihu Libro de los Juegos, zmeny v šachu, hlavne u strelca, dámy a zavedenie rošády, následne uvádza Café de la Régence a Françoisa-Andrého Danicana Philidora. Tiež vymenúva mužských a ženských svetových šampiónov, ergo od Wilhelma Steinitza po Ding Lirena (丁立人) a od Very Menchikovej po Ju Wenjun (居文君) (vzhľadom na neslovanskú provenienciu knihy sa nespomína vzťah oboch prvých majstrov sveta k našej krajine).
V druhej časti, zaberajúcej kapitoly 1–3 a strany 28–108 sa autor zaoberá vybranými témami zo šachu. Je to hlavne šach a politika, šach a náboženstvo, šach a(ko) šport, či šach a(ko) kultúrne vzdelanie. Tiež sa con moto venuje väzbám šachu k umeniam, za všetky spomeniem vizuálne umenie, čo je prezentované Marcelom Duchampom, Lucasom van Leydenom, Honoré Daumierom, Mauritsom Corneliom Escherom; väzbám k literárnemu umeniu, čo je prezentované Jacobom de Cessolom (Jacopo da Cessole), Lewisom Carrollom, Stefanom Zweigom, Vladimírom V. Nabokovom (Влади́мир Влади́мирович Набо́ков), Walterom S. Tevisom (ku The Queen’s Gambit sa vráti ešte neskôr); tiež väzbám k divadelnému umeniu, filmovému umeniu a hudobnému umeniu.
Zaoberá sa tiež scientifickejšími problémami a tie klasifikujem ako hodnotnejšie. Je tam o hraní šachu naslepo, takzvaný blindfold chess (čo je obdobne spektakulárne ako skladanie Rubikovej kocky poslepiačky), vrátane multiplikovanej varianty ktorou je hranie naslepo súčasne proti viacerým protihráčom, takzvaný simul. V téme si všíma vzťah k pamäti, k abstraktným vzorcom a chunking teóriu. Rieši aporématickú otázku, ako sa niekto môže stať špičkovým šachistom: uvádza knihu Outliers od Malcoma Gladwellaa hlavne neprehliadnuteľný príbeh Lászlá Polgára a jeho troch dcér, Susany, Sofie a Judity; analyzuje tam úlohu talentu, začiatok aktivity v rannom detstve, vytrvalosť, dlhé venovanie sa odboru a úzkej špecializácii. Posledne, no nie najmenej sa zaoberá rodovými diferenciami, ergo, či ženy sú slabšie v šachu a pokiaľ áno, aké môže byť zdôvodnenie, napríklad rozdiely v biologickej štruktúre mozgu, rodové stereotypy, sebanaplňujúce očakávania, predsudky či veľkosť reprezentatívnej vzorky.
V tretej časti, zaberajúcej kapitoly 4–10 a strany 109–361, teda temer celý zvyšok knihy, sa Peter Doggers zaoberá udalosťami v šachu za ostatných zhruba päť–sedem decénií, s dôrazom na posledné tri desaťročia. Tieto kapitoly tvoria jadro publikácie, z nich spomeniem väčšinu častí. Dozvedáme sa o B. Fischerovi, následne o hrách proti B. Spasskému, i o neobhajovaní titulu v roku 1975; item o Anatolyovi J. Karpovovi (Анато́лий Евге́ньевич Ка́рпов) a Garrymu K. Kasparovi (Га́рри Ки́мович Каспа́ров), ich súťaženiu a vzťahu s tým, že autor nevyslovene nadŕža druhému menovanému, ako je zvykom v euro-americkom priestore; pochopiteľne nechýbajú ani ďalšie FIDE špičky ako Viktor Ľ. Korčnoj (Ви́ктор Льво́вич Корчно́й), Hikaru Nakamura (中村 光, ヒカルナカムラ), Vladimir B. Kramnik (Влади́мир Бори́сович Кра́мник), Viswanathan Anand (விசுவநாதன் ஆனந்த்) a hlavne Magnus Carlsen (Sven Magnus Øen Carlsen; v knihe sa neuvádzajú plné mená, ani prepisy v pôvodných jazykoch).
Deskriptuje nástup počítačov a umelej inteligencie končiaci absolútnou omnipotenciou strojov nad najlepšími hráčmi šachu a hry go. Začína s mechanickým prístrojom Charlesa Babbaga a prínosom Alana Turinga. Zaoberá sa rozvojom šachových programov a celkovo umelej inteligencie, uvádza šachové programy a počiny Paula Steina, Nicholasa Metropolisa, Alexa Bernsteina, Alana Kotoka, Davida Levyho, Herberta Simona a Johna McCarthyho. Detto uvádza programy a počítače MANIAC, IBM 704 a 7090, CHESS 4.5 a 4.7, ďalej legendárne programy Deep Thought, Belle a hlavne Deep Blue používajúci IBM RS/6000 a spojený s osobami Garryho Kasparova, Feng-Hsiung Hsua, Thomasa Anantharamana a Murraya Campbella; ďalšou pivotálnou udalosťou umelej inteligencie bol DeepMind a AlphaZero (plus AlphaGo), spojené hlavne s menom Demisa Hassabisa, čo bol ďalší revolučný počin v oboch oblastiach, v hre (šachu a poťažmo i go) a v konštrukcii počítačovej/umelej inteligencii. Nevynecháva ani opis zápasu Garryho Kasparova s Deep Blue z mája 1997 a zápas Lee Sedola s AlphaGo z mája 2016 s postzápasovým komentárom. Naznačuje ako Deep Blue a AlphaZero reštrukturalizovali umiestnenie ľudského intelektu v axiologickom univerze, redefinovali oboje, ľudí aj stroje a reformulovali ich väzby a pozicionalitu.
The Chess Revolution so žurnalistickou akríbiou sa venuje aj podvádzaniu v hre: legendami prepradený automat Turek; Lucenovu radu na vystresovanie protivníka; obvinenia o používaní neférových pomôcok a postupov v súboji Fischer versus Spassky v roku 1972 a Karpov versus Korchoi v roku 1978; pripomína opovrhnutiahodnú udalosť, keď Igors Rausis (Игорь Раусис) v roku 2019 odišiel na toaletu a tam na smartfóne hľadal najlepší ťah; uvádza možné použitie análnych guľôčok, ktoré by vibrovaním signalizovali najlepší ťah (však ste aj vy prekvapení, že sexuálna pomôcka sa spomína pri šachu‽); a zaznamenáva aj novšiu kauzu medzi Magnom Carlsenom a Hansom Niemannom z roku 2022 (autor uvádza na pp. 218 a 228, že to bolo 5. a 19. septembra, no ja si pamätám, že to bolo 4. a 19. septembra).
V ostatných dvoch desaťročiach šach je pre mnohých zviazaný s internetom, so servermi, s hraním on-line a s aplikáciami v počítači alebo v smartfóne umožňujúcimi šachovanie aj bez pripojenia na internet. Autor opisuje ako postupne vznikali internetové šachové novátorstvá-lastovičky a skončilo sa to brutálnou prevahou internetu, počnúc off-line hrami, pokračujúc on-line hrami, zhromažďovaním a zdieľaním informácií starými od niekoľkých storočí až po práve udiané veci, vzdelávanie sa prostredníctvom internetu, trénovanie cez internet, vrátane nákupu šachových komodít, ako sú knihy a DGT súpravy. V predmetnej časti opisuje prvý, áno prvý on-line šachový server, Internet Chess Server (ICS) lokalizovaný na serveri University of Utah, neskôr na Carnegie Mellon University, následne bol spoplatnený a premenovaný na Internet Chess Club (ICC), avšak časť programátor nesúhlasila so spoplatnením a preto vytvorili Free Internet Chess Club (FICS). Opisuje The Week in Chess (TWIC) od Marka Crowthera, ktorý bol schopný sprostredkovať partie nedávno uskutočnených hier. Sleduje počínanie Garryho Kasparova v oblasti šachového on-line businessu, počnúc rokom 1999, keď prevažne ruskojazyčnú stránku Club Kasparov, neskôr premenovanú na Kasparov Chess Online, uvádza jej ťažkosti, malú efektivitu, nízku finančnú návratnosť a postupnú degresiu.
V III. tisícročí a XXI. storočí šach pre mnohých nie je synonymný so Staunton figúrkami a šachovým stolíkom urobeným na mieru a zdedeným cez tri generácie, ale je synonymný s hraním šachu na internete, hlavne na platformách chess.com a lichess.org, takže monografia neprekvapujúco opisuje možnosti hrania šachu na internete. V prvom rade sa venuje stránke chess.com, a osobám v jej pozadí, hlavne Erikovi Allebestovi a Jayovi Seversonovi. Informuje, že prapôvodná stránka vznikla v roku 1995, avšak nová, s novými majiteľmi, ktorá sa teraz používa vznikla až v roku 2007, uvádza, kvantitatívny nárast členov, no spomína kvalitatívny deficit, lebo spočiatku im chýbali silní hráči, grandmajstri a medzinárodní majstri, ktorí by stránke dodali reputáciu. Nevyhnutne sa tiež venuje stránke lichess.org pôsobiacej od roku 2010 a spojenej s menom Thibaulta Duplessisa, ergo opisuje jednu z dvoch najpopulárnejších šachových stránok ktorá poskytuje množstvo funkcií pre hráčov, nie len hry, ktoré sú jej jadrom, ale aj puzzle, učenie sa šachu, analýzy partií, pričom okrem kvality jej hlavnou prednosťou je bezplatnosť.
The Queen’s Gambit (Dámsky gambit), populárna miniséria z Netflixu je v knihe neprekvapujúco uvedená, je to pre jej vyvolanie ‚šachovej mánie,‘ inými slovami povedané, jej zásluhou je zvýšenie popularity šachu, vrátane popularity stránky chess.com, prejavujúcim sa nárastom registrácií, návštevnosťou a počtom odohraných hier. (Bibliofilov môže roztrpčovať, že novela The Queen’s Gambit od Waltera Tevisa v čase pôvodného vydania v r. 1983 mala minimálny vplyv na rozvoj šachu a skutočný vplyv nastal až po zrealizovaní filmového spracovania v r. 2020 a okrem toho nové vydania knihy boli stále marginálne voči Netflixu.) Paralelne s The Queen’s Gambit autor analyzuje vplyv Covidu-19, respektíve coronavírusovej karantény na rovnaký fakt, teda na nárast popularity šachu a stránky chess.com. No okrem toho vo vlnách popularity nachádza aj tretiu vlnu, ktorej príčina nie je natoľko evidentná a ktorú sa snaží explikovať.
Recenzovaná monografia-kniha sleduje nie len ‚hry hráčov,‘ ale aj obchodné akvizície, snáď v tomto kontexte by som mohol povedať, že sleduje ‚hry firiem.‘ Napríklad máte šancu sa z knihy dozvedieť, že doména chess.com bola kúpená za 55 tisíc amerických dolárov od pôvodných majiteľov roku 2005. Play Magnus, vlastnená M. Carlsenom, jeho rodinou a inými subjektmi v rokoch 2019–21 kúpila Chess24 za 12,6 milióna dolárov, Chessable za 6,7 milióna dolárov, potom ešte niekoľko menších spoločností, neskôr, v roku 2022 chess.com naopak kúpil Play Magnus; Doggers nespomína sumu, ale s ohľadom na historiografickú retenciu doplním, že bolo to takmer 83 miliónov dolárov.
Autor nanešťastie užíva rozkolísaný prepis neanglických mien, hlavne slovanských, ugrofínskych a ázijských, čím sa duplikuje singularita a vzniká konfúzia v anthroponomastickej realite. Dajme tomu uvádza meno Vera Menchik (p. 22), no to sa v iných zdrojoch uvádza ako Vera Menchik-Stevenson, Vera Francevna Menchik alebo Věra Menčíková. Meno Polgár Zsuzsanna/Zsuzsa autor prepisuje ako Susan Polgár, alebo dokonca Susan Polgar (pp. 407, 22), čím meno triplikuje. V Indexe je Ding Liren (丁立人) umiestnený pod Liren, ako keby to bolo jeho priezvisko a v zozname svetových šampiónov jeho meno má v porovnaní zo západnými šampiónmi opačné poradie priezviska a osobného mena, aj keď je to správne podľa čínskej konvencie (pp. 406, 21); naproti tomu v Indexe Hou Yifan (侯逸凡) je správne umiestnená pod priezviskom, aj keď v zozname svetových šampiónov má tiež opačné poradie mena a priezviska (pp. 405, 22). Nadto sinológovia a filológovia by ocenili prepis čínskych mien s tónmi, takže Ding Liren v pinyin transkripcii by bol v uvedený ako Dīng Lìrén.
Z ďalších bodov zasluhujúcich si pozornosť pri revidovanom vydaní knihy by som zmienil, že je európo-a-amerikano-centická, ergo obchádza šachosféru v Ázii, hlavne v Číne a Indii, tiež v Rusku a na Ukrajine. Ďalej mám výhradu k žurnalistickému spracovaniu publikácie, to sa prejavilo nie len evidentným štýlom, ale predovšetkým tým, že autor v texte explicitne neuvádza zdroje, z ktorých vychádzal (napr. na p. 166 uvádza ‚Hofstadterov zákon,‘ z knihy Gödel, Escher, Bach, ja teraz zhodou okolností znovuštudujem Hofstadterovu prácu a našiel som, že vo vyd. z r. 1999 sa zákon nachádza na p. 152); pre mňa je to Αχίλλειος πτέρνα, Achilleova päta jeho knihy, no akceptujem, že autor to chcel mať napísané takto. Tiež Bibliografia sa zneprehliadnila delením na sekcie ako ‚Knihy,‘ ‚Odborné práce,‘ et cætera, dohromady sedem sekcií. ‘Krem toho v Appendixe sa nachádzajú kľúčové šachové hry spomínané v texte, no chýbajú krížové odkazy, čiže pokiaľ v texte sa spomína hra, tak nie je tam tiež urobený krížový odkaz, že partiár s komentárom sa nachádza v Appendixe (napr. na pp. 14 a 16 sa spomína Dilaram problém, avšak nie je tam krížová informácia, že v Appendixe, na p. 383 sa nachádza komentovaný partiár hry). A v Indexe chýbajú mená ako Vera Menchik, Zhu Chen (诸宸), Tan Zhongyi (谭中怡) a Ju Wenjun (居文君), aj keď aj ony boli svetové šampiónky.
Obsah monografie sa vo veľkej miere sústreďuje na digitálnu sféru šachu. Takže sa tu nespomínajú nové teoretické rozpracovania otvorenia hier, ani koncové hry, ktoré boli vykonané za posledné trištvrte storočia, preto ak sa obávate, že niekto bude polemizovať s obligátnym ‚1. e4 e5, 2. Nf3 Nc6, 3. Bb5 a6, 4. Ba4 Nf6, 5. 0–0 Be7,‘ tak nejestvuje dôvod očakávať konsternáciu, aj keď na evaluácií knihy to pochopiteľne nepridáva. A kvalita knihy by sa revalvovala pokiaľ by autor aspoň načrtol históriu kľúčových kníh a významných šachových periodík; z kníh by sa tam hodil predovšetkým The Oxford Companion to Chess od D. Hoopera a K. Whylda (1. vyd. 1984, 2. prepr. vyd. 1992, Oxford University Press) a nejaké práce o otvoreniach v šachu, κατ᾽ ἐξοχήν, najmä Modern Chess Openings, Enclopaedia of Chess Openings a(lebo) Fundamental Chess Openings; z periodík by sa tam hodil predovšetkým British Chess Magazine (najstarší doposiaľ vydávaný časopis, zal. r. 1881), Chess Magazine (tiež britský, predtým pod titulom Chess Monthly), New In Chess (považovaný za najlepší šach. časopis, sídli prekvapujúco v Holandsku), American Chess Magazine (zal. r. 2016, no pomenovaný podľa predchodcu z r. 1897), Šachmatnyj Bulletin (Шахматный бюллетень, vychádzajúci r. 1955–90, podľa B. Fischera najlepší šachový magazín na svete), či 64 (tiež ruský, s podtitulom Шахматное обозрение, zal. r. 1924).
※
Autorom knihy je Peter Doggers, ktorý sa narodil v roku 1975 v Holandsku, v meste Hoorn a je šachovým hráčom a prominentným šachovým novinárom. Študoval na Amsterdamskej univerzite holandský jazyk a literatúru. Istý čas pracoval pre prominentný magazín New In Chess, neskoršie mimo iného bol čašníkom, či pracoval pre vládu. Od roku 2007 mal vlastnú internetovú stránku chessvibes.com, v roku 2013 bola kúpená chess.com a následne prešiel pracovať do chess.com ako riaditeľ noviniek a spravodajstva, čiže mal a má ozaj perfektné zázemie na vytvorenie predmetnej knihy. Čo sa jeho hrania šachu týka, keď som analyzoval jeho hry, zdalo sa mi, že preferuje agresívnu, útočnú hru; tiež som si všimol, že splnil dve normy na medzinárodného majstra; jeho najvyšší ELO rating bol 2.292, dosiahol ho v januári 2004, v súčasnosti má ELO 2.164 (pokiaľ by ste nerozumeli ‚ratingu ELO,‘ aj tu je kniha nápomocná, stačí si nalistovať hlavne p. 97; pokiaľ by ste hľadali hlbšie súvislosti, napr. s nevysloveným príkladom na inkomensurabilitu ratingov, tak aj pp. 141–43). Viacej o Petrovi Doggersovi sa dá nájsť na linkoch: https://www.chess.com/players/peter-doggers, https://peterdoggers.com/ a https://ratings.fide.com/profile/1005774/chart.
※
V dnešku mnohé udalosti zo dávnovekého šachového univerza len extrapolujeme, nakoľko sa nedochovali žiadne záznamy a svedectvá zomreli spolu so smrťou zúčastnených. Teraz, aj vďaka knihám ako je táto od Petra Doggersa, informácie majú ďalšiu šancu zostať fixované v kultúrno-historickej pamäti a kulminované na jednom mieste, lebo The Chess Revolution predstavuje hlavne deskripciu, a parciálne aj implicitné hodnotenie, najdôležitejších udalostí v šachu za ostatných tri–päť–sedem decénií a tým je nespochybniteľne zaraditeľná medzi dôležité knihy o dejinách šachu. Je i aktuálna, bola vydaná koncom minulého roka, menovite 24. októbra 2024 a zaznamenáva aj udalosti krátko pred vytlačením (por. odkaz na jún 2024 na p. 348).
Hérakléovskou výhodou knihe je, že autorom je insider, teda osoba s fulminantným prístupom k informáciám z vnútra šachového sveta, dokonca vzniká dojem, že je jeho autochtónnym obyvateľom. Na základe toho autor ako-keby držal prst na pulze šachového života, alebo – ak preferujete ludologickú terminológiu – opísal takmer všetky dôležité pohyby na šachovnici sveta nie len bielych a čiernych figúrok: bol prítomný pri viacerých šachových projektoch od prvých mesiacoch, pri ďalších sa poznal so zakladateľmi či s tými, od ktorých mohol prevziať informácie z prvej ruky; potvrdením toho sú viaceré pasáže z knihy, kde autor vyslovene uvádza, že niekto mu povedal (pp. 116, 253, 279) alebo hmatateľnejší dôkaz jeho insiderstva sa nachádza na fotografii zachytávajúcej ako hrá basketbal s M. Carlsenom (p. 136). Práve vďaka blízkosti k autentickým/primárnym zdrojom a slušnému spracovaniu je práca výnimočná a kľúčová; predstavuje hodnotné zmapovanie, dobrú kroniku, respektíve ak chcete, kvalitné dejiny šachu za nedávne decénia v anglosaskom, americkom a nordickom geograficko-kultúrnom priestore.
Kniha je písaná s ľahkosťou, prehľadom a zodpovednosťou; na štylistike je badateľné, že autor je novinárom a publicistom, nie akademikom, čo niektorí ocenia, aj keď mne to prekážalo, alebo ak mám použiť šachovú terminológiu, ‚autorov spôsob písania, obzvlášť neuvádzanie parafrázovaných zdrojov, šachovalo moje oceňovanie knihy.‘ Je výborné, že nie len opisuje fakty, ale sa ich snaží aj vysvetliť, pracuje s kauzalitou a vníma veci v širšom kontexte, no nepodsúva subjektívne a špekulatívne stanoviská. Isteže, v knihe som postrádal niektoré záležitosti, no knihy musia byť výberové v témach, hĺbke a rozsahu spracovania, ipso facto sú limitované rozsahom aby neprekročili vydaniaschopnú a čítaniaschopnú a mieru. Autor sa rozhodol, že jeho fókus bude spočívať na počítačovej sfére (pohliadni na ‚in the Digital Age‘ v podnázve), preto nemusí byť malígnym lapsusom nespomenutie nových rozpracovaní otvorení hier či prehliadanie najdôležitejších šachových kníh a periodík.
The Chess Revolution, Understanding the Power of an Ancient Game in the Digital Age od Petra Doggersa je cum crano salis dobrou, užitočnou a solídnou historiografiou šachu za ostatného polstoročia či trištvrte storočia. A keď sa povie ‚história/dejiny šachu,‘ každému kto sa zaoberá touto disciplínou sa bezprostredne vyjaví meno Harold J.R. Murray a jeho monumentálna práca A History of Chess (Oxford University Press, 1913). Aj The Chess Revolution od Petra Doggersa sa zaoberá históriou šachu a nielenže bez väčších výhrad znesie juxtapozíciu s Murrayovou knihou, ale – čo je pre kontext tejto recenzie dôležité – v knižnici môže byť Doggersova kniha umiestnená hneď vedľa Murrayovho opusu.
