V roku 460-tého výročia narodenia Williama Shakespeara (1564–1616), dokonca krátko pred dňom jeho narodenia bola o Shakespearovi publikovaná ďalšia z nespočetných kníh. Predmetná publikácia má názov Much Ado About Numbers, podnázov je vecnejší a zneje Shakespeare’s Mathematical Life and Times a jej autorom je Rob Eastaway, ktorý už v minulosti publikoval niekoľko popularizačných kníh, hlavne o matematike (napr. Headscratchers, The Puzzle Book; Maths on the Back of an Envelope, Clever Ways to (Roughly) Calculate Anything; Maths for Mums and Dads; Why do Buses Come in Threes?; How Many Socks Make a Pair?; Any Ideas?, Tips and Techniques to Help You Think Creatively; How to Remember (Almost) Everything, Ever!).
Názov knihy, Much Ado About Numbers je odvodený zo Shakespearovej komédie Much Ado About Nothing, zvyčajne prekladanej ako Veľa kriku pre nič (súčasná anglická verzia používa prispôsobený názov, lebo v prvých vydaniach namiesto slova „Ado“ bolo použité „Adoe“). Autor do názvu nezvolil slovo „Mathematics“ ale „Numbers“ a je to dobré, lebo čísla v takej či hentakej podobe sú podstatne viacej zastúpené u Shakespeara než matematika, nakoľko on nepísal učebnice, ale divadelné hry a poéziu. Nakoľko je názov kreatívny nechávam na posúdenie čitateľom, no pokiaľ ho považujete za kreatívny, tak sme v tom zajedno. A zajedno by sme boli aj keby ste za nevyčísliteľne kreatívnu považovali ilustráciu na papierovom prebale knihy. Je tam portrét W. Shakespeara založený na portréte z Prvého Fólia urobenom mojim menovcom, Droeshoutom. Súčasný portrét je vytvorený z umne tvarovaných číslic, napríklad nos a ľavé obočie sú z číslic „2“ a „8,“ pravé oko a obočie sú z číslic „0“ a „6,“ vlasy sú z číslic „3“ a „6,“ „2,“ „3,“ „4,“ „1“ a „1,“ pery z číslovky „5“ et cætera. Autor kreatívneho portrétuje je poloneznámy, na záložke je uvedené „Cover design by Keenan.“
Shakespearovo dielo bolo mnohokrát prepitvávané (= analyzované, preanalyzované, vyanalyzované, rozanalyzované), takže počet autorov a interpretácií – aby som sa vyjadril (pseudo)matematicky – sa blíži k ∞, ergo k ležiacej osmičke. Ani počet uhlov použitých pri analýzach nie je zanedbateľný, zaiste je väčší než počet strán ktoré má Platónov dódekahedron (ak rozmýšľate koľko strán má δωδεκάεδρον a nechce sa vám listovať v Tímaiovi, tak vám poviem, že je to 12-sten; a keď už som začal s geometriou tak spomeniem, že Shakespearovo divadlo Globe malo zrejme 20-uholníkový tvar, nazýva sa icosagón, εἰκοσάγωνος, pričom 20-sten, odborne icosahedron, εἰκοσάεδρον Platón spomína v rovnakom dialógu, v pasáži 54–55). Rob Eastaway v svojej knihe predkladá ďalšiu z možných Shakespearových analýz („pitvaní“), zameranú na čísla v tom najširšom ponímaní, lebo jeho vymedzenie zahŕňa aj hudbu (čo je číslo v čase), astronómiu (číslo v priestore a čase), dĺžkové miery, ceny komodít, príjmy, kalendár, spoločenské a športové hry, mágiu, tajné záznamy s použitím čísiel či rôzne miscenália kde sa nachádzajú čísla.
※
Rob Eastaway v knihe Much Ado About Numbers, Shakespeare’s Mathematical Life and Times ukazuje ako mohol vyzerať vyučovací týždeň na alžbetínskom gymnázium (grammar schol), lebo jedno z nich Shakespeare navštevoval. Vyučovalo sa 6 dní v týždni, 4 hodiny dopoludnia a 4 hodiny popoludní. Výučba sa delila do blokov: latinčine bolo venovaných 7 blokov, skúške z latinčiny 1 a 1/2 bloku, aritmetike púheho 1/2 bloku a opakovaniu 2 bloky. Hoci Shakespearovo curriculum nemuselo mať presne takúto podobu, aj tak dobre naznačuje, že absolventi očakávateľne boli zbehlejší v Ovídiovi než v matematike. Aritmetiku študenti boli učení z knihy Arithmetic: or, The Ground of Arts, ktorú napísal Robert Recorde (str. 26 a 29).
Číslami sa u to Shakespeara hemží. Nie je nutné, aby kniha vyratúvala bežné čísla, ktoré sa používajú aj v angličtine XXI. storočia, ich význam je bezproblémový a interpretácia by bola triviálna. Venuje sa špeciálnej číslovke písanej slovom ako „cipher“ (str. 18–21). Shakespearovo slovo „cipher“ má obdobu aj v slovenčine ako slovo „cifra,“ v lingvistickom korpuse je to zastarané slovo a znamená „nejakú číslovku,“ „akúkoľvek číslovku.“ Naproti tomu Shakespearovo anglické substantívum „cipher“ neznamená akúkoľvek číslovku, ale presne „0, nulu“ alebo „nič, prázdnotu“ („cipher“ pochádza z z arabského صِفْر, ṣifr a znamená „nič,“ „prázdnota.“ Okrem toho „cipher“ môže byť aj slovesom. V slovenčine máme dve podobné slová, „šifra“ a „šifrovať“). Len doplním, že slovo „zero“ som u Shakespeara nenašiel. Predtým sa v anglickom matematickom svete nepoužívala číslovka cipher, 0, ona bola do matematiky zavedená zhruba v čase Shakespearovho života, bol to takrečeno nový objav a 0 znamenala výrazný pokrok v abstraktnom myslení a Shakespeare bol toho svedkom, súčasníkom, čo zohľadnil aj v svojom diele.
Inou dôležitou, častou a v dnešku zabudnutou číslovkou je „score,“ ktorá znamená „dvadsať“ (str. 7–12). V tejto súvislosti sa mi vynorilo z pamäti ako som pred mnohými rokmi nevedel preložiť z Kráľa Leara verše: „And thou shalt have more | Than two tens to a score.“ (I.4.140-1) Potom som však prišiel na to, že zhruba to možno preložiť ako „A budeš mať viacej, | než sú dve desiatky v dvadsiatke,“ čo znamená, že neporušený celok istej hodnoty (20) je viacej ako pozliepané množstvo v tej istej hodnote (10 + 10). Shakespeare s číslovkou/slovom „score“ ďalej pracoval, lebo „score“ pripočítaval, násobil a delil, konkrétne „half a score“ znamená „10,“ lebo 20 : 2 = 10; „fourscore“ znamená „80,“ lebo 4 x 20 = 80; a „eight score eight hours“ znamená „168,“ lebo 8 x 20 + 8 = 168.
Divák a čitateľ sa v Shakespearovom diele stretáva s názvami mien (pomenovaniami peňazí) a často je bezradný akú hodnotu mal spomenutý peniaz, či to bolo veľa, napríklad koľko bol farthing. Kniha je aj v tomto ohľade užitočná (str. 60–61), lebo najsamprv opisuje alžbetínsku menu a uvádza, že nemala decimálny systém (mena sa nedelila na 10-tky a 100-vky), ale mala duodecimálny systém, to jest dvanástkový systém v ktorom sa delilo na 12-tky. Boli tam pence značené ako „d,“ shillingy značené sko „s“ a libry značené ako „£.“ Bez výpočtu všetkých mien uvediem, že v alžebínskom Anglicku poznali pencu, 4 pence bol 1 groat, 12 pencí bol 1 shilling, 5 shillingov bol 1 crown, 6 shillingov a 8 pencí bol 1 noble (tretina libry), 10 shillingov bol 1 royal, 20 shillingov bol 1 pound, po našom libra, rovnako aj 240 pencí bola 1 libra. Na začiatku spomínaný farthing bol 1/4 pence, takže to bola drobná minca, ba najdrobnejšia.
Takisto Shakespearov Corpus spomína rôzne predmety a zamestnania a príjimateľ rovnako môže byť bezradný, lebo nevie aká bola vtedajšia hodnota komodít, napríklad aká bola cena knihy alebo aký bol príjem kováča. Predmetná kniha, keďže je o číslach a príjmy s výdajmi sú tiež číslami, uvádza typické ceny a príjmy (str. 65, 193). Tu je niekoľko týždenných miezd: robotník zarobil 2 shillingy (tj. 24 pencí), kvalifikovaný remeselník 5 shillingov (60 pencí), kňaz, učiteľ a predavač po 8 shillingov (96 pencí), obchodník 5 libier, tiež týždenne. Čo sa týka W. Shakespeara, tak v dobrých rokoch zarábal 60–200 libier ročne. S ohľadom na ceny autor uvádza, že najlacnejšie sedadlo v divadle či šesť hárkov papiera stálo po 1 penci, bochník chleba a ubytovanie v hostinci na jeden týždeň po 2 penciach, malá kniha, košeľa a topánky po 1 shillingu, nová hra pre divadlo 5–6 libier.
Rob Eastaway uvádza, že W. Shakespeare si v roku 1597 si v Stratforde-upon-Avone kúpil nový, reprezentatívny dom, ktorý ho stál 120 libier. Sumu najpravdepodobnejšie platil v minciach nazvaných „crown.“ Keďže platí, že 1 crown je rovný 5 shillingom a 20 shillingov je rovných 1 libre, tak 120 libier je rovných 480 crownom, resp. kusov mincí. A hmotnosť jedného crownu bola okolo 30 gramov takže celková hmotnosť mincí bola okolo 14 kilogramov (str. 71). Dodávam, že cesta z Londýna koňmo alebo povozmo trvala 3 dni a 3 noci a veruže nebola to bezpečná cesta.
Čísla to je aj kalendár a v ňom sa číslice vyskytujú hneď dvakrát: explicitne ako vyjadrenie dátumu, implicitne ako výpočet dátumu. Autor pri kalendári uvádza problém s lunárnym mesiacom, ktorý trvá o čosi kratšie ako 30 dní a problém so solárnym rokom, ktorý trvá o čosi dlhšie než 365 dní. Najprv bol prijatý tzv. juliánsky kalendár, pomenovaný podľa Julia Caesara, bol predstavený v roku 45 záporného letopočtu a katolícka cirkev ho prijala v roku 325 s tým, že každé štyri roky sa pridal extra 1 deň. No nebolo to dostatočné a do XVI. storočia juliánsky kalendár mal spozdnenie 10 dní, čo bolo problematické kvôli sláveniu Veľkej noci. Rímsko-katolícka cirkev zreformovala kalendár a pápež Gregor XIII. v roku 1582 zaviedol nový kalendár pomenovaný po ňom, ktorý bol posunutý o 10 dní dopredu. V Anglicku si tiež uvedomovali, že starý, juliánsky kalendár je nevyhovujúci, avšak nový kalendár mal pôvod v rímsko-katolíckej cirkvi, voči ktorej boli anglikáni v silnej opozícii a to bol aj jediný dôvod, prečo si podržiavali starý kalendár. Až v roku 1752, po 170 rokoch v Anglicku prijali nový, gregoriánsky kalendár (str. 124–26). Shakespeare bol svedkom diskusií o probléme kalendára a mal viacero príležitostí to explicitne spomenúť v hrách, lebo niektoré majú väzby na krajiny s odlišným, novým kalendárom, no žiadnu takúto poznámku neurobil. Jediné čo by sa ako-tak mohlo vzťahovať na pomiešanosť dvoch paralelných kalendárov je podľa Roba Eastawaya hra Július Caesar, kde Soothsayer varuje Caesara „Beware the ides of March“ (I.2.18, .23), potom Brutus sa pýta „Is not to-morrow, boy, the first of March?“ (II.1.40), na čo mu Lucius odpovedá, že „March is wasted fourteen days“ (II.1.58). Kľúčovým miestom je Brutova otázka, lebo vo Fóliovom vydaní je uvedené „the first of March,“ no niektorí, W.J. Craig je jeden z nich, to korigujú na „the ides of March,“ ktoré spadajú na 15. marca; a podaktorí emendáciu vysvetľujú nie tlačovou chybou, ale tým, že Shakespeare si nebol istý presným dátumom kvôli kalendárovým variantom.
Nepochopiteľne vyznievajú informácie zo strán 154 a 155; najprv autor na uvádza, že báseň Venuša a Adonis, v 1. vydaní z roku 1593 mala číslované strany, no potom uvádza, že nemala číslované strany. Podľa toho čo som videl v Bodleian Library v Oxforde, kde majú spomínané 1. vydanie, tak Venuša a Adonis mala číslované strany, použili sa arabské číslovky a nachádzali sa v horných vonkajších rohoch.
Niektoré pasáže priveľmi odbočujú od témy, napríklad o dúhe, brkách, atramente, ceruzkách, ale to nevadí, lebo počet tých „extra“ častí nie je veľký, povedal by som, že „extra“ časti zaberajú tak jednu dvadsatinu, čo v popularizačných a komerčných prácach je akceptovateľné. (No schválne, ako by Shakespeare napísal 1/20 s použitím slova „score“? Žeby „one-scoreth,“ v preklade „jedna scoretina“?)
※
Hodnota knihy by sa zvýšila, pokiaľ by autor uvádzal z ktorého dejstva, scény a verša sú Shakespearové citáty. Rovnako by mal uviesť ktoré vydanie Shakespearovho diela používal. V bibliografii mi chýbajú niektoré dôležité práce.
Podotknem, že v shakespearológii – a samozrejme v ďalších odboroch, napríklad filosofii – základom je čítanie pramennej/primárnej literatúry, lebo keby ste čítali iba interpretačnú/sekundárnu literatúru, tak ako-keby ste úroveň svojho poznania odmocnili na druhú. No pokiaľ základom bude pramenná/primárna literatúra a k nej si následne priberiete interpretačnú/sekundárnu literatúru, tak úroveň svojho vedenia ako-keby ste umocnili na druhú.
Kniha Much Ado About Numbers, Shakespeare’sMathematical Life and Times od Roba Eastawaya nie je určená profesionálnym shakespearológom, ani profesionálnym matematikom, ale bežným čitateľom. A veruže má ich čím zaujať, má ich čo naučiť. Je to milá, zaujímavá, popularizačná kniha o číslach v Shakespearovi, bardovi zo Stratfordu nad Avonom. Anotované dielo je relatívne kvalitným, užitočným a potešujúcim rozšírením fundamentálnych kníh o Williamovi Shakespearovi a tiež kníh o histórii matematiky.
Neviem, či prijímatelia tejto anotácie budú milovníci matematiky alebo milovníci čítania, ale našiel som spôsob ako sa rozlúčiť s oboma univerzálnou vetou. Tu je: Hor’ sa do (po)čítania!
※
Bibliografický záznam:
Eastaway, Rob: Much Ado About Numbers : Shakespeare’s Mathematical Life and Times. [1st ed.] London : Allen & Unwin (an imprint of Atlantic Books), 2024. vii + 216 pp. ISBN 978-1-80546-027-5 (hardback), 978-1-80546-028-2 (ebook) [Tvrdé dosky, lepená väzba, papierový prebal; RRP: £16.99]
Viacej o Robovi Eastawayovi, tejto knihe a ďalších knihách sa môžete dozvedieť na autorovej webstránke: <https://robeastaway.com/>
V anotácii som zo sentimentu používal toto, pravdepodobne 100+ ročné vydanie Shakespearovho diela: The Complete Works of William Shakespeare, Edited by William James Craig, Oxford: At the Clarendon Press, London: Henry Frowde (Horace Hart, printer to the University), sine anno [approximately the end of XIXth and the beginning of XXth century]. viii + 1,264 pp. The Oxford Shakespeare.
