Najsamprv uvediem riešenie
Šachového ťah(olam)u č. 4 publikovaného 11. augusta 2025 publikovaného tu: https://blog.sme.sk/martinbaca/nezaradene/sachove-tah-olam-y-4
Ťah(olam) zobrazoval reálnu partiu medzi Petrom Doggersom, ktorý hral Bielymi figúrami a Saevarom Bjarnasonom, zápas sa odohral v roku 1996. Reálna partia sa skončila po 29. ťahu Bieleho, keď následne Čierny namiesto svojho ťahu rezignoval; pokiaľ by nerezignoval, tak Biely by mu v 30. ťahu dal mat. Avšak – a to bola pointa ostatného Šachového ťah(olam)u – Biely mal možnosť matovať skôr, nie v 30. ťahu, ale už v 28. ťahu. To ale predpokladalo, že biely urobí iný 27. ťah.
Práve toto bolo úlohou predošlého Ťah(olam)u, ergo nájsť iný, vhodnejší 27. ťah pre Bieleho a následne pokračovanie hry.
Riešenie je ako je uvedené: 1 (27) Vxh7+ Vxh7, 2 (28) Dg8#
※
Pre dnešnú, piatu
časť Šachových ťah(olam)ov som urobil umelú kompozíciu. Osobne sa mi páčia nie len premyslené kompozície, ale tiež také, ktoré sú vizuálne pekné, napríklad pre symetrickosť alebo pre zobrazenie nejakého znaku či písmena. Sú príťažlivé, lebo spájajú sofistikovanosť s estetickosťou; ukazujú, že šach nemusí súvisieť len s kognitívnymi kompetenciami, ale aj s estetickým vnímaním.
Práve pre túto časť som vytvoril symetrickú kompozíciu. Mám dojem, že je to maximálne možná symetrická kompozícia, až taká, že už ani symetrickejšia sa nedá skonštruovať. (Ale viem, že toto sotva bude maximálna hranica a zrejme by sa dala urobiť nie len iná symetrická kompozícia, ale aj lepšia...)
Ako je vidno, kompozícia má diagonálne usporiadanie od poľa a1 po h8, pričom každé z polí je obsadené a žiadna figúra sa nenachádza mimo tejto línie. To je prvá symetrickosť. Okrem toho figúry oboch hráčov sú zrkadlovo otočené. To je druhá symetrickosť. Sekundárne z toho vyplýva, že obaja hráči majú bez výnimky totožné figúry, takže nikto nemá prevahu materiálu a figúry sú rovnako umiestnené, takže nikto nemá prevahu v poliach ktoré vďaka strategickejšiemu umiestneniu na šachovnici kontrolovať. Napriek tomu hráč ktorý je na ťahu – bez ohľadu na to či Biely alebo Čierny –, má kľúčovú, ba maximálne fundamentálnu výhodu, lebo práve on je schopný dať mat dvoma ťahmi. Ak by hráč ktorý je na ťahu túto možnosť nevyužil, túto možnosť preberá jeho protihráč.
Keď som vytvoril
túto kompozíciu, kládol som si otázku aká je asi pravdepodobnosť, že sa reálne objaví – alebo už objavila – v nejakej hre... Jeden odhad uvádza, že celkový počet legálnych šachových pozícii je v rozmedzí od 10 na 43-iu až po 10 na 47-mu. Iný, konzervatívnejší odhad je 10 na 44-tú, tiež sa uvádza odhad 4,5 x 10 na 44-tú, čo je 45 na 43-iu. Okrem toho existuje odhad celkového počtu jedinečných šachových partií, urobil ho Claude Shannon, podľa neho je ich 10 na 120-tu. Aby som tieto čísla zmaterializoval, tak milión je 10 na 6-tu, za jednotkou má šesť núl, potom nasleduje miliarda, bilión (to je milión krát milión), biliarda, trilión (to je miliarda krát miliarda), triliarda, kvadrilión, kvadriliarda, kvintilión, kvintiliarda, sextilión, sextiliarda, ďalej septilión, čo je 10 na 42-hú a má 42 núl, septiliarda, čo je 10 na 45-tu a má 45 núl, oktilión, čo je 10 na 48-mu, má 48 núl, potom nasleduje oktiliarda, nonilión, noniliarda, a tak ďalej, až po googol, čo je 10 na 100-tú a má 100 núl (numerická terminológia je rozkolísaná, sú aj iné pomenovania, ale v tomto kontexte je to marginálne). Aby bolo možné komparovať 10 na 43-tiu alebo 10 na 120-tu tak uvediem, že atómov vo viditeľnom vesmíre je 10 na 80-tu. Po tomto výpočte je zreteľné, že je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa táto pozícia objavila v reálnej hre. Ale na druhej strane, neprekvapilo by ma pokiaľ by sa objavila v nejakej umelo vytvorenej kompozícii, lebo symetrické kompozície sú príťažlivé.
Ale už stačilo
s vysvetľujúcim odbočením a späť ku kompozícii. Úloha Šachových ťah(olam)ov číslo 5 znie: Biely na ťahu a matuje dvoma ťahmi.
Priestor Diskusie je otvorený pre vašu odpoveď.
Vydarený čas nad šachovnicou vám želá,
Ma(r)t(in) Bača
