Kreatívne obmeny prianí a textov mávajú už dojemnejší charakter. Zamyslenia hodné metafory v krátkych príbehoch bývajú niekedy príťažlivejšie – niekedy nás dokonca núti aj sa zamyslieť. Zväčša však nie. Okamžite objavíme, že autor mal na mysli zase lásku, mier, pokoj a tie také vyprázdnené hodnoty pri prianiach, blahoprianiach, úvahách, .... Napriek tomu, možno aj desať sekúnd v nás zostane „reč autorská“. Pekné.
Zbytočnosť priania lásky, mieru a pokoja zdá sa byť zjavná. „Každý si je strojcom vlastného šťastia“ – výrok ako tieň plaziaci sa za nami – robí z týchto hodnôt banálne slová. Problém je v tom, že tie slová fungujú len vtedy, keď sú vo vzťahu k inému človeku. Sám sebe nemôžeš privodiť lásku bez toho, aby si bol ľúbený/á. Iba, ak seba lásku; ale aj vtedy, keď do Teba ako narcisa - narcisky hodia druhí pokazené vajce, nebude Ti to príjemné.
Spomínané slová sú asi zbytočné a to podstatné je napr. podanie ruky – blízkosť toho, kto praje. „Prajem Ti to, aby som Ti takto mohol podať ruku aj o rok. A nie len ja, ale aj tvoji blízki.“ Obmeny a myšlienky o ľudskej vzájomnosti sú široké, a kým ešte máme fantáziu, môžu byť niektoré dokonca aj slzotvorné.
Povedzme napríklad, že o 214 dní prekročí naše hranice Rus, urobí si tu vojenskú základňu a z nej budú o ďalších 169 dní ostreľovať Poliakov. A Poliaci im to budú vracať späť. Bomba mne či Tebe, padne do predzáhradky. Rázom zmaže všetky tie predchádzajúce slova v tomto texte. Nebude čas štrngať si slovami, podať si ruky s blízkymi. Namiesto dlane, podáš mu vedro do ruky a: „Has moja milá, has môj milý.“
