Nostalgia za starými časmi
Východná a južná Európa sú najmenej spokojné regióny Európskej únie a rastú v nich populistické strany. Reprezentanti týchto strán vedia rýchlo a ľahko pomenovať problém, ale prakticky nevedia prísť s dobrými riešeniami, vedia rýchlo odpovedať proti čomu sú, ale veľmi nejasne, ak vôbec formulujú to, za čo sú.
Triafajú sa tak do priazne bežných ľudí, ktorí si o svojej životnej situácii a o "systéme" myslia to isté, čo počujú od populistov. Prieskum trendov eupinions ukázal, že 67 percent ľudí v EÚ myslí nostalgicky. Tvrdia, že pred rokmi sa mali lepšie. Podľa dát sa však majú lepšie teraz. Stačí sa obzrieť na vlastnú domácnosť, na fotografie z dovoleniek, na možnosti (práca, voľný čas, cestovanie, vzdelávanie), aké boli dajme tomu pred dvomi -tromi desaťročiami.
Starnúca populácia chce istoty
Lenže toto nie je férový ukazovateľ. Populácia starne, máme viac ľudí vo vyššom veku a tí prirodzene očakávajú viac istôt, stabilitu a predvídateľnosť. Globalizácia a znalostná ekonomika znamenajú neistotu predovšetkým pre menej vzdelaných ľudí, ale i pre ľudí, ktorí získali vzdelanie pred niekoľkými desaťročiami. Dnešné nároky na znalosti sú neporovnateľné s tými z deväťdesiatych rokov. Frustrácia z neistoty a pocit, že môže byť horšie, vedú ľudí k rozhodnutiam voliť populistov, ktorí hovoria rovnakou rečou. Výsledkom je, a Slovensko to práve zažíva, nekompetentná vláda, agresivita a hádky o témach, čo nie sú dôležité.
Zlý spoločenský vývoj a bieda politických strán
Podľa nórskeho spisovateľa a historika Terjei Skirbekka, ktorý sa zaoberá politickými stranami a ich vývojom v Európe, sa v zásade dá hovoriť o tom, že nárast populizmu a menšia občianska angažovanosť, nízka volebná účasť a ignorácia volieb, sú symptómy zlého spoločenského vývoja. Má sa tým na mysli ekonomický vývoj a sociálne a kultúrne neistoty. Skirbekk tvrdí, že receptom na zlomenie populizmu je ísť v ústrety potrebám ľudí na ekonomickej i kultúrnej osi zároveň. Je teda úlohou umiernených strán pochopiť ľudí, nepoučovať a neodsudzovať, ale prinášať riešenia, ktoré reálne reagujú na ich životnú situáciu.
Tu sa však ukazuje, že slovenská stranícka politika je chudobná na riešenia a na idey. Umiernená takzvaná sociálna demokracia sa neprofiluje ako strana odborníkov na pracovné právo, na ochranu a bezpečnosť (expertkou tam je osoba, ktorá aj so svojim predchodcom môže byť skôr charakterizovaná ako expertka na nebezbečnosť a strach), na dôchodky a sociálne služby, a už vôbec nie na ľudské práva. Je to skôr strana tlačových konferencií a úsmevov, psíkov a vešania záclon. Konzervatívne strany sa odkláňajú od svojej umiernenosti a nepreukazujú schopnosť spolupracovať a prijímať kompromisy. Liberálna strana stráca dôveru vo svoje riešenia pre svoju konfliktnosť a aroganciu.
Populisti nemajú riešenia, iba reči
Úlohou týchto umiernených politických strán je teraz, aj vzhľadom na 17. november, sa nad sebou zamyslieť a čo najskôr odborne reagovať na potreby ľudí, či už ide napríklad o stabilitu na pracovnom trhu, stabilitu príjmu, bezpečné cesty a cestovanie, každodennú slušnosť. Už nestačí len pomenovať problémy, treba na ne hľadať riešenia. V diskusiách o riešeniach a v prezentácii zručnosti a kompetentnosti nebude ťažké populistov poraziť. Lebo riešenia nemajú, iba reči.
Je to aj úloha médií - klásť poctivejšie otázky - Ako? (Ako to urobíte? Ako ste na to prišli? Aké dáta ste použili?) Kedy? (Kedy to chcete urobiť? Kedy ste na tom začali pracovať? Kedy budú viditeľné výsledky?)- a dožadovať sa odpovedí.
Populizmus (na Slovensku s príchuťou ľudáctva) musí padnúť rovnako ako v roku 1989 padol režim vlády komunistickej strany.
